Inteligentné batérie podľa tvrdení výrobcu ponúkajú zvýšenie prevádzkového dojazdu elektromobilov takmer o pätinu.
Autor TASR
Bratislava/Vysoké Tatry 9. októbra (TASR) – Európsky výrobca batérií do elektromobilov InoBat Auto predstavil na konferencii Globsec Tatra Summit 2020 inteligentnú batériu, ktorých vývoj riadi umelá inteligencia. Výrobca ju chce začať hromadne vyrábať už budúci rok. Ako deklaruje, batéria nie je tak veľmi závislá od kobaltu. Zdôrazňuje to preto, lebo práve kobalt je v rámci ochrany životného prostredia najkritickejším bodom v rámci výroby batérií.
Inteligentné batérie podľa tvrdení výrobcu ponúkajú zvýšenie prevádzkového dojazdu elektromobilov takmer o pätinu pomocou optimalizácie priepustnosti a zvýšenej účinnosti. Okrem obmedzenia kobaltu pri výrobe batérií chce spoločnosť ku skvalitneniu životného prostredia prispieť aj využívaním obnoviteľných zdrojov energie vo svojej výrobnej linke vo Voderadoch v okrese Trnava.
"Výskumno-vývojové centrum a výrobná linka sa začnú stavať ešte v tomto roku, pričom výroba prvých lítium-jónových batériových článkov je naplánovaná na rok 2021," spresnil spoluzakladateľ a CEO spoločnosti Marián Boček. Do roku 2025 tiež chce firma sprevádzkovať gigatováreň, ktorá má znásobiť výrobné kapacity pre európsky trh s elektrickými autami.
Parametre vývoja a výroby inteligentnej batérie ocenili i slovenskí odborníci. Andrea Straková Fedorková z Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach vyzdvihuje, že výroba batérií je koncipovaná ako prispôsobiteľný, prípadne modulárny systém, ktorý sa vie adaptovať na rôzne aplikácie a požiadavky zákazníkov nielen v automobilovom priemysle.
Martina Petraníková z Univerzity Chalmers si zase myslí, že výhodou výrobcu inteligentných batérií je jeho poloha, keďže recyklácia môže byť centralizovaná pre daný stredoeurópsky región. "Tým sa zníži vplyv prepravy opotrebovaných batérií na životné prostredie," podotkla. Slovensko má podľa nej tiež výhodu vo využití jadrovej energie, čo znamená, že výroba batérií na Slovensku bude mať nižšiu uhlíkovú stopu.
Ako sa vyjadril Maroš Halama z Technickej univerzity v Košiciach, ak výrobca batérie dobre prepojí existujúci potenciál v základnom výskume na univerzitách a Slovenskej akadémii vied a bude ho nielen správne fokusovať, ale aj podporí technické talenty, využije interdisciplinárny prístup a postaví medzinárodne rešpektovaný tím, potom bude o to ľahšie presvedčiť aj zákazníkov a verejnosť. "Inovácie sú motorom ekonomiky," uzavrel Halama.
Inteligentné batérie podľa tvrdení výrobcu ponúkajú zvýšenie prevádzkového dojazdu elektromobilov takmer o pätinu pomocou optimalizácie priepustnosti a zvýšenej účinnosti. Okrem obmedzenia kobaltu pri výrobe batérií chce spoločnosť ku skvalitneniu životného prostredia prispieť aj využívaním obnoviteľných zdrojov energie vo svojej výrobnej linke vo Voderadoch v okrese Trnava.
"Výskumno-vývojové centrum a výrobná linka sa začnú stavať ešte v tomto roku, pričom výroba prvých lítium-jónových batériových článkov je naplánovaná na rok 2021," spresnil spoluzakladateľ a CEO spoločnosti Marián Boček. Do roku 2025 tiež chce firma sprevádzkovať gigatováreň, ktorá má znásobiť výrobné kapacity pre európsky trh s elektrickými autami.
Parametre vývoja a výroby inteligentnej batérie ocenili i slovenskí odborníci. Andrea Straková Fedorková z Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach vyzdvihuje, že výroba batérií je koncipovaná ako prispôsobiteľný, prípadne modulárny systém, ktorý sa vie adaptovať na rôzne aplikácie a požiadavky zákazníkov nielen v automobilovom priemysle.
Martina Petraníková z Univerzity Chalmers si zase myslí, že výhodou výrobcu inteligentných batérií je jeho poloha, keďže recyklácia môže byť centralizovaná pre daný stredoeurópsky región. "Tým sa zníži vplyv prepravy opotrebovaných batérií na životné prostredie," podotkla. Slovensko má podľa nej tiež výhodu vo využití jadrovej energie, čo znamená, že výroba batérií na Slovensku bude mať nižšiu uhlíkovú stopu.
Ako sa vyjadril Maroš Halama z Technickej univerzity v Košiciach, ak výrobca batérie dobre prepojí existujúci potenciál v základnom výskume na univerzitách a Slovenskej akadémii vied a bude ho nielen správne fokusovať, ale aj podporí technické talenty, využije interdisciplinárny prístup a postaví medzinárodne rešpektovaný tím, potom bude o to ľahšie presvedčiť aj zákazníkov a verejnosť. "Inovácie sú motorom ekonomiky," uzavrel Halama.