Bratislava 2. mája (TASR) – Z dôvodu výpadku príjmov spôsobeného karanténnymi opatreniami sa viaceré podniky dostanú do straty. Vzrastie podiel insolventných podnikov, ktorých krátkodobé finančné aktíva nebudú postačovať na pokrytie strát. Najvýraznejší nárast pravdepodobne nastane v koronakrízou najviac ohrozených podnikoch zaoberajúcich sa ubytovacími a stravovacími službami, obchodom a umením, zábavou a rekreáciou. Pri dlhšie trvajúcej karanténe sa však pod finančný tlak dostane aj množstvo podnikov priemyselnej výroby. Upozorňujú na to analytici Národnej banky Slovenska (NBS).

Opatrenia vlády, ktorých cieľom je zmierniť dosahy pandémie nového koronavírusu na zdravie obyvateľstva, budú mať významné negatívne dôsledky na hospodárstvo. "Spomalenie produkcie a zastavenie poskytovania mnohých druhov služieb sa prejaví v poklese tržieb, pridanej hodnoty a zamestnanosti," priblížili analytici NBS.

Prevádzkové tržby podnikov totiž ani v relatívne dobrých časoch nepokrývajú fixné náklady, a to vrátane mzdových nákladov. V prípade malých podnikov nie sú tržby niekedy postačujúce ani na pokrytie variabilných nákladov. Analytici NBS upozornili, že podľa dostupných údajov pred vypuknutím pandémie bolo na Slovensku približne sedem percent firiem, ktoré mali zápornú prevádzkovú maržu a zároveň neboli schopné pokryť svoje fixné náklady krátkodobými finančnými zdrojmi. Podiel takýchto insolventných podnikov klesá s veľkosťou danej firmy.

Keď sú podniky počas karantény nútené pozastaviť svoju činnosť, nedosahujú v tomto období prevádzkové tržby, väčšina nákladov im však vzniká aj naďalej. "V závislosti od dĺžky karantény im výpadok tržieb znižuje prevádzkovú maržu a postupne sa môžu dostať do straty, ktorú nedokážu počas roka vykompenzovať ani za predpokladu, že sa ekonomika po karanténe rýchlo zotaví a podniky začnú opäť dosahovať pôvodné úrovne tržieb," vysvetlili analytici.

V prípade, že by karanténa trvala až pol roka, podiel podnikov neschopných kryť fixné náklady by sa podľa analytikov NBS strojnásobil a viac ako štvrtina podnikov by bola insolventná. "Z pohľadu dočasného krytia strát krátkodobým finančným majetkom by však stredné a veľké podniky boli na tom nepomerne horšie v už oveľa kratšom čase," doplnili analytici.

Napríklad, štvormesačná odstávka stredných alebo veľkých podnikov by mohla znamenať, že až polovica z nich by sa stala insolventnými. Veľké podniky majú na rozdiel od malých väčšiu šancu získať dodatočné zdroje v prípade potreby. Toto riziko stúpa najrýchlejšie v odvetví priemyselnej výroby. "V extrémnom prípade polročnej odstávky by medzi najviac zasiahnuté odvetvia patrili aj ubytovacie a stravovacie zariadenia, ale tiež podniky činné v oblasti zdravotníctva, alebo poľnohospodárstva," upozornili analytici NBS.

Kým miera bankrotov mikropodnikov môže pri nižších tržbách a zároveň obmedzených nákladoch vzrásť z približne siedmich percent na 8,5 % v relatívne dlhom horizonte šiestich mesiacov, miera insolventnosti veľkých podnikov sa môže aj za predpokladu redukcie mzdových nákladov v priebehu štyroch až piatich mesiacov zdvojnásobiť. "V extrémnom prípade, kedy by boli všetky podniky nútené počas karantény úplne pozastaviť svoju činnosť a po dosiahnutí insolventnosti by prepustili zamestnancov a zanikli, boli by sme svedkami oveľa dramatickejšieho poklesu počtu zamestnaných, ako samotného nárastu podielu podnikov pod tlakom," konštatujú analytici NBS.

Za predpokladu čiastočného pokrytia mzdových nákladov v krízou najviac zasiahnutých podnikoch, teda by sa zredukovali mzdové náklady na 80 % až 60 % pôvodnej úrovne a primeranému poklesu variabilných nákladov, môže byť skutočný celkový vplyv koronakrízy na schopnosť podnikov hradiť svoje záväzky, udržať zamestnanosť a produkovať pridanú hodnotu, oveľa miernejší. "V prípade, že by obmedzenia spojené s pandémiou skončili skôr ako za tri mesiace, môžeme len v súvislosti so samotným nárastom insolventnosti podnikov očakávať asi jednopercentnú stratu pridanej hodnoty a dvojpercentnú redukciu počtu zamestnancov," vyčíslili analytici NBS. Pri dlhšie trvajúcej karanténe môže tempo poklesu pridanej hodnoty dosahovať približne dvojnásobok a tempo poklesu zamestnanosti až trojnásobok rastu insolventných podnikov. "Vzhľadom na množstvo ďalších kanálov vplyvu ochorenia COVID-19 na podniky a následne na domácu i svetovú ekonomiku, celkový dlhodobý dosah koronakrízy na hrubý domáci produkt a zamestnanosť na Slovensku bude pravdepodobne značne vyšší, ako uvedené odhady, týkajúce sa výlučne očakávanej neschopnosti podnikov financovať svoje straty z krátkodobých finančných aktív," dodali analytici NBS.