Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Členské štáty budú musieť do roku 2030 zrekonštruovať 16 % nebytových budov s najhoršou energetickou výkonnosťou a do roku 2033 26 % takýchto budov.
Autor TASR
Brusel 8. decembra (TASR) - Poslanci Európskeho parlamentu (EP) a španielske predsedníctvo v Rade EÚ sa vo štvrtok (7. 12.) večer dohodli na plánoch na zníženie spotreby energie a emisií skleníkových plynov zo sektora budov.
Cieľom revízie smernice o energetickej hospodárnosti budov je do roku 2030 podstatne znížiť emisie skleníkových plynov a spotrebu energie v stavebnom sektore EÚ a urobiť ho klimaticky neutrálnym do roku 2050. Snahou je tiež zrenovovať viac budov s najhoršími energetickými výsledkami a zlepšiť zdieľanie informácií o energetickej účinnosti budov.
Podľa dohody by všetky nové budovy mali mať od roku 2030 nulové emisie a nové budovy obývané alebo vlastnené verejnými orgánmi by mali mať od roku 2028 nulové emisie. V prípade obytných budov budú musieť členské štáty zaviesť opatrenia na zníženie priemernej spotreby primárnej energie minimálne o 16 % do roku 2030 a minimálne o 20 až 22 % do roku 2035.
Členské štáty budú musieť do roku 2030 zrekonštruovať 16 % nebytových budov s najhoršou energetickou výkonnosťou a do roku 2033 26 % takýchto budov.
Ak to bude technicky a ekonomicky vhodné, členské štáty by museli do roku 2030 postupne rozmiestňovať solárne zariadenia vo verejných a nebytových budovách v závislosti od ich veľkosti a vo všetkých nových obytných budovách.
Dohoda sa týka aj opatrení na dekarbonizáciu vykurovacích systémov a postupné vyraďovanie fosílnych palív z vykurovania a chladenia s cieľom úplne vyradiť kotly na fosílne palivá v členských štátoch do roku 2040. Členské štáty od roku 2025 prestanú dotovať samostatné kotly na fosílne palivá, finančné stimuly budú možné pre hybridné vykurovacie systémy, napríklad tie, ktoré kombinujú kotol so solárnym tepelným zariadením alebo tepelným čerpadlom.
Poľnohospodárske budovy a historické budovy môžu byť vyňaté z nových pravidiel, zatiaľ čo krajiny EÚ sa môžu rozhodnúť vyňať aj budovy chránené pre ich osobitnú architektonickú alebo historickú hodnotu, ako aj kostoly a miesta bohoslužieb.
Aby sa štvrtková neformálna dohoda stala zákonom platnou v celej EÚ, musia ju ešte schváliť poslanci EP aj ministri členských krajín (Rada EÚ).
Podľa údajov Európskej komisie, ktorá revíziu smernice navrhla, sú budovy v EÚ zodpovedné za 40 % spotreby energie a 36 % emisií skleníkových plynov v Únii.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Cieľom revízie smernice o energetickej hospodárnosti budov je do roku 2030 podstatne znížiť emisie skleníkových plynov a spotrebu energie v stavebnom sektore EÚ a urobiť ho klimaticky neutrálnym do roku 2050. Snahou je tiež zrenovovať viac budov s najhoršími energetickými výsledkami a zlepšiť zdieľanie informácií o energetickej účinnosti budov.
Podľa dohody by všetky nové budovy mali mať od roku 2030 nulové emisie a nové budovy obývané alebo vlastnené verejnými orgánmi by mali mať od roku 2028 nulové emisie. V prípade obytných budov budú musieť členské štáty zaviesť opatrenia na zníženie priemernej spotreby primárnej energie minimálne o 16 % do roku 2030 a minimálne o 20 až 22 % do roku 2035.
Členské štáty budú musieť do roku 2030 zrekonštruovať 16 % nebytových budov s najhoršou energetickou výkonnosťou a do roku 2033 26 % takýchto budov.
Ak to bude technicky a ekonomicky vhodné, členské štáty by museli do roku 2030 postupne rozmiestňovať solárne zariadenia vo verejných a nebytových budovách v závislosti od ich veľkosti a vo všetkých nových obytných budovách.
Dohoda sa týka aj opatrení na dekarbonizáciu vykurovacích systémov a postupné vyraďovanie fosílnych palív z vykurovania a chladenia s cieľom úplne vyradiť kotly na fosílne palivá v členských štátoch do roku 2040. Členské štáty od roku 2025 prestanú dotovať samostatné kotly na fosílne palivá, finančné stimuly budú možné pre hybridné vykurovacie systémy, napríklad tie, ktoré kombinujú kotol so solárnym tepelným zariadením alebo tepelným čerpadlom.
Poľnohospodárske budovy a historické budovy môžu byť vyňaté z nových pravidiel, zatiaľ čo krajiny EÚ sa môžu rozhodnúť vyňať aj budovy chránené pre ich osobitnú architektonickú alebo historickú hodnotu, ako aj kostoly a miesta bohoslužieb.
Aby sa štvrtková neformálna dohoda stala zákonom platnou v celej EÚ, musia ju ešte schváliť poslanci EP aj ministri členských krajín (Rada EÚ).
Podľa údajov Európskej komisie, ktorá revíziu smernice navrhla, sú budovy v EÚ zodpovedné za 40 % spotreby energie a 36 % emisií skleníkových plynov v Únii.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
