Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Slovensku sa podľa IFP darí výraznejšie znižovať nezamestnanosť, v niektorých regiónoch však stále dosahuje dvojciferné čísla.
Autor TASR
Bratislava 19. novembra (TASR) - Slovensko v ponuke nájomných bytov v porovnaní s Európskou úniou (EÚ) výrazne zaostáva. Riešením by mohla byť podpora nájomného bývania napríklad cez povinný podiel nájomných bytov s regulovaným nájmom v nových developerských projektoch na úrovni od 5 % do 10 %. Pomôcť by taktiež mohla výraznejšia podpora zo Štátneho fondu rozvoja bývania (ŠFRB). Ukázala to analýza Inštitútu finančnej politiky (IFP) pri Ministerstve financií (MF) SR.
Slovensku sa podľa IFP darí výraznejšie znižovať nezamestnanosť, v niektorých regiónoch však stále dosahuje dvojciferné čísla. Jedným z dôvodov je, že ľudia nie sú ochotní cestovať za prácou mimo svojho domova. "Na regionálnu mobilitu vplýva okrem iného aj trh s bývaním. Kým vlastníctvo bytov pôsobí na ochotu sa sťahovať za prácou negatívne, dostupnosť nájomných bytov mobilitu zvyšuje," konštatuje IFP. V ponuke nájomných bytov Slovensko v porovnaní s EÚ výrazne zaostáva.
Dostupnosť nájomného bývania vplýva na použitie úspor domácností, ale aj na mobilitu pracovnej sily. "Nedostatočná ponuka nájomných bytov tak ďalej tlačí na rast cien nájmov a zhoršuje jeho dostupnosť," doplnil IFP. Podľa Eurostatu v roku 2017 iba 1,5 % obyvateľov Slovenska bývalo v bytoch s regulovaným nájmom, pričom priemer EÚ je 10 %. Podiel obyvateľov v bytoch s trhovým nájmom je tiež značne pod priemerom EÚ a dosahuje 8,5 %, pričom priemer EÚ je 20 %. Navyše, Slovensko čelí celkovému nedostatku bytového fondu, keďže v počte bytov na 1000 obyvateľov je na chvoste EÚ.
"Ak by sme v počte bytov na obyvateľa chceli do roku 2030 dobehnúť priemer EÚ, museli by sme ročne postaviť približne 22-tisíc bytov. Je to o 6000 viac ako doterajší priemer. Na dosiahnutie priemeru EÚ v počte bytov s regulovaným nájmom by muselo byť zo všetkých týchto nových bytov až 88% v tomto segmente. Pri dnešnom tempe približne tisíc bytov ročne vo verejnom sektore je takýto prírastok nereálny, pokiaľ sa nepristúpi k výraznejšej zmene systému podpory rozvoja nájomného bývania," priblížil riaditeľ Odboru štrukturálnych a výdavkových politík MF SR Juraj Cenker.
Problémom zostáva aj nadpriemerné finančné zaťaženie rodín v súvislosti s bývaním. Takmer každý desiaty majiteľ nehnuteľnosti s hypotékou totiž vynakladá viac ako 40 % svojho príjmu práve na bývanie. V porovnaní s priemerom EÚ je to takmer dvakrát viac. Slováci tak preferujú kúpu nehnuteľností aj napriek výraznému zadĺženiu. To môže byť spôsobené kultúrnym prostredím, ale aj cenovo nedostupným trhovým nájmom či nedostatkom bytov s regulovaným nájmom.
IFP preto analyzoval aj možné opatrenia, ktoré by bytovú politiku na Slovensku zlepšili. Jednou z možností je podpora nájomného bývania, napríklad cez povinný podiel nájomných bytov s regulovaným nájom v nových developerských projektoch na úrovni od piatich percent do 10 %. Jednou z možností, ako podporiť výstavbu takýchto bytov, by mohli byť výhodnejšie úvery zo ŠFRB. Tento podiel by sa mal uplatňovať vo väčších mestách v úzkej spolupráci so samosprávou. Mesto by následne stanovilo maximálnu výšku nájmu v týchto bytoch ako percentuálny podiel z priemernej mzdy v danom kraji. Výška regulovaného nájomného by zohľadňovala aj príjem rodiny.
Slovensku sa podľa IFP darí výraznejšie znižovať nezamestnanosť, v niektorých regiónoch však stále dosahuje dvojciferné čísla. Jedným z dôvodov je, že ľudia nie sú ochotní cestovať za prácou mimo svojho domova. "Na regionálnu mobilitu vplýva okrem iného aj trh s bývaním. Kým vlastníctvo bytov pôsobí na ochotu sa sťahovať za prácou negatívne, dostupnosť nájomných bytov mobilitu zvyšuje," konštatuje IFP. V ponuke nájomných bytov Slovensko v porovnaní s EÚ výrazne zaostáva.
Dostupnosť nájomného bývania vplýva na použitie úspor domácností, ale aj na mobilitu pracovnej sily. "Nedostatočná ponuka nájomných bytov tak ďalej tlačí na rast cien nájmov a zhoršuje jeho dostupnosť," doplnil IFP. Podľa Eurostatu v roku 2017 iba 1,5 % obyvateľov Slovenska bývalo v bytoch s regulovaným nájmom, pričom priemer EÚ je 10 %. Podiel obyvateľov v bytoch s trhovým nájmom je tiež značne pod priemerom EÚ a dosahuje 8,5 %, pričom priemer EÚ je 20 %. Navyše, Slovensko čelí celkovému nedostatku bytového fondu, keďže v počte bytov na 1000 obyvateľov je na chvoste EÚ.
"Ak by sme v počte bytov na obyvateľa chceli do roku 2030 dobehnúť priemer EÚ, museli by sme ročne postaviť približne 22-tisíc bytov. Je to o 6000 viac ako doterajší priemer. Na dosiahnutie priemeru EÚ v počte bytov s regulovaným nájmom by muselo byť zo všetkých týchto nových bytov až 88% v tomto segmente. Pri dnešnom tempe približne tisíc bytov ročne vo verejnom sektore je takýto prírastok nereálny, pokiaľ sa nepristúpi k výraznejšej zmene systému podpory rozvoja nájomného bývania," priblížil riaditeľ Odboru štrukturálnych a výdavkových politík MF SR Juraj Cenker.
Problémom zostáva aj nadpriemerné finančné zaťaženie rodín v súvislosti s bývaním. Takmer každý desiaty majiteľ nehnuteľnosti s hypotékou totiž vynakladá viac ako 40 % svojho príjmu práve na bývanie. V porovnaní s priemerom EÚ je to takmer dvakrát viac. Slováci tak preferujú kúpu nehnuteľností aj napriek výraznému zadĺženiu. To môže byť spôsobené kultúrnym prostredím, ale aj cenovo nedostupným trhovým nájmom či nedostatkom bytov s regulovaným nájmom.
IFP preto analyzoval aj možné opatrenia, ktoré by bytovú politiku na Slovensku zlepšili. Jednou z možností je podpora nájomného bývania, napríklad cez povinný podiel nájomných bytov s regulovaným nájom v nových developerských projektoch na úrovni od piatich percent do 10 %. Jednou z možností, ako podporiť výstavbu takýchto bytov, by mohli byť výhodnejšie úvery zo ŠFRB. Tento podiel by sa mal uplatňovať vo väčších mestách v úzkej spolupráci so samosprávou. Mesto by následne stanovilo maximálnu výšku nájmu v týchto bytoch ako percentuálny podiel z priemernej mzdy v danom kraji. Výška regulovaného nájomného by zohľadňovala aj príjem rodiny.
