Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Štát tak naďalej rozhoduje takmer o dvoch tretinách odmeny určenej na zamestnanca.
Autor TASR
Bratislava 20. augusta (TASR) - Symbolický deň daňového odbremenenia na Slovensku, prepočítaný od začiatku roka, pripadol tento rok na 20. augusta, čo je o desať dní neskôr ako v roku 2015. Celkové daňové zaťaženie v porovnaní s predchádzajúcim rokom mierne kleslo, v porovnaní so susednými štátmi je však najvyššie, informoval v utorok Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika (KI).
"Celkové bremeno daní v ekonomickej podstate ako administratívne vynútených platieb dosiahlo v roku 2023 podľa týchto prepočtov 63,07 % k mzdovým nákladom na zamestnanca s priemernou mzdou. Štát tak naďalej rozhoduje takmer o dvoch tretinách odmeny určenej na zamestnanca. Len o zostatku peňazí rozhodujeme sami. Ten v prepočte na zamestnanca s priemernou mzdou zodpovedal iba 36,93 % mzdových nákladov," priblížil inštitút.
Celkové daňové bremeno vypočítané rovnakou metodikou bolo v minulom roku podľa KI v susedných krajinách nižšie, konkrétne v Česku o 0,59 percentuálneho bodu (p. b.), v Rakúsku o 0,82 p. b. a v Poľsku o 1,11 p. b. V porovnaní s predchádzajúcim rokom malo však bremeno povinných platieb na Slovensku mierne klesnúť, a to o 0,2 p. b.
Deň daňového odbremenenia na Slovensku predstavuje počet dní od začiatku roka potrebných na zaplatenie výšky daňového zaťaženia vypočítaného z priemernej mzdy obyvateľov SR, pričom aktuálne to je viac ako 230 dní. Po odrátaní všetkých zložiek daňového zaťaženia ostalo mesačne zamestnancovi 745 eur z priemernej hrubej mzdy 1430 eur, vyčíslil inštitút.
Pri výpočte rátali odborníci s povinnými sociálnymi a zdravotnými odvodmi, dani z príjmov fyzických osôb a povinnými príspevkami zamestnávateľa na stravu a rekreáciu zamestnanca. Následne odrátali miestne dane, koncesionársky poplatok a iné povinné poplatky vzťahujúce sa na majetok. V poslednom kroku bola odpočítaná daň z pridanej hodnoty (DPH) a iné platby súvisiace so spotrebou tovarov a služieb.
"Z pohľadu členenia povinných platieb podľa súčasného právneho stavu predstavovali aj v roku 2023 najväčšie bremeno sociálne a zdravotné odvody, a to až 34,5 % mzdových nákladov zamestnanca s priemernou mzdou. Nasledovali DPH s podielom 8,4 %, daň z príjmov fyzických osôb, spotrebné dane podľa zákona a iné dane. Zostatok peňazí zodpovedal 36,9 % mzdových nákladov," uzavrel KI.
"Celkové bremeno daní v ekonomickej podstate ako administratívne vynútených platieb dosiahlo v roku 2023 podľa týchto prepočtov 63,07 % k mzdovým nákladom na zamestnanca s priemernou mzdou. Štát tak naďalej rozhoduje takmer o dvoch tretinách odmeny určenej na zamestnanca. Len o zostatku peňazí rozhodujeme sami. Ten v prepočte na zamestnanca s priemernou mzdou zodpovedal iba 36,93 % mzdových nákladov," priblížil inštitút.
Celkové daňové bremeno vypočítané rovnakou metodikou bolo v minulom roku podľa KI v susedných krajinách nižšie, konkrétne v Česku o 0,59 percentuálneho bodu (p. b.), v Rakúsku o 0,82 p. b. a v Poľsku o 1,11 p. b. V porovnaní s predchádzajúcim rokom malo však bremeno povinných platieb na Slovensku mierne klesnúť, a to o 0,2 p. b.
Deň daňového odbremenenia na Slovensku predstavuje počet dní od začiatku roka potrebných na zaplatenie výšky daňového zaťaženia vypočítaného z priemernej mzdy obyvateľov SR, pričom aktuálne to je viac ako 230 dní. Po odrátaní všetkých zložiek daňového zaťaženia ostalo mesačne zamestnancovi 745 eur z priemernej hrubej mzdy 1430 eur, vyčíslil inštitút.
Pri výpočte rátali odborníci s povinnými sociálnymi a zdravotnými odvodmi, dani z príjmov fyzických osôb a povinnými príspevkami zamestnávateľa na stravu a rekreáciu zamestnanca. Následne odrátali miestne dane, koncesionársky poplatok a iné povinné poplatky vzťahujúce sa na majetok. V poslednom kroku bola odpočítaná daň z pridanej hodnoty (DPH) a iné platby súvisiace so spotrebou tovarov a služieb.
"Z pohľadu členenia povinných platieb podľa súčasného právneho stavu predstavovali aj v roku 2023 najväčšie bremeno sociálne a zdravotné odvody, a to až 34,5 % mzdových nákladov zamestnanca s priemernou mzdou. Nasledovali DPH s podielom 8,4 %, daň z príjmov fyzických osôb, spotrebné dane podľa zákona a iné dane. Zostatok peňazí zodpovedal 36,9 % mzdových nákladov," uzavrel KI.
