Spresnil, že Slovensko je dlhodobo pod priemerom poskytovania výdavkov na sociálnu ochranu.
Autor TASR
Bratislava 1. júla (TASR) - Slovensko by malo viac investovať do sociálnej ochrany rodín s deťmi. Výdavky by mali podporiť najmä pôrodnosť a odvrátiť negatívnu demografiu v štáte. Pozitívny vplyv by to malo aj na ekonomickú a hospodársku situáciu v krajine. V pondelok na to upozornil Inštitút sociálnej demokracie (ISD).
"Sme v situácii, kedy za desiatky až stovky miliónov eur potrebujeme podporovať hospodársky a ekonomický rast HDP (hrubého domáceho produktu) Slovenska, napríklad aj formou daňových úľav pre firmy. Na druhej strane potrebujeme dovážať podstatnú časť pracovníkov, teda migrantov, aby mal vôbec kto v týchto firmách, ktoré majú prinášať ekonomický a hospodársky rast Slovenska, pracovať," uviedol predseda správnej rady ISD Martin Halás.
Dodal, že takýto ekonomický model nie je udržateľný bez podpory rodinnej politiky a pôrodnosti. Podľa neho má Slovensko najhoršie čísla v pôrodnosti za posledných 100 rokov. Halás vidí riešenie vo zvyšovaní výdavkov na sociálnu ochranu, a to najmä výdavkov na rodinu a deti, ale aj zdravotníctvo, školstvo a všetky činnosti, ktoré súvisia s infraštruktúrou na podporu rodín.
Spresnil, že Slovensko je dlhodobo pod priemerom poskytovania výdavkov na sociálnu ochranu. V porovnaní s priemerom EÚ je to dlhodobo o viac ako štyri percentá HDP, čo je ročne približne štyri miliardy eur. Výdavky na podporu rodín s deťmi by mali byť podľa Halása rozvojovou investíciou pre štát a samotnú ekonomiku. Pripomenul, že v roku 2024 sa výdavky na sociálnu oblasť zvýšili o viac ako 2,4 miliardy eur. Viac peňazí išlo aj na zdravotníctvo a školstvo.
"Dlhodobo sa ukazuje, že samotná finančná podpora a dávky pre rodinu a deti nie sú dostatočným motivátorom, mnohokrát je pre rodinu dôležitejšia práve súvisiaca infraštruktúra, respektíve ako kombinácia týchto opatrení," uzavrel.
"Sme v situácii, kedy za desiatky až stovky miliónov eur potrebujeme podporovať hospodársky a ekonomický rast HDP (hrubého domáceho produktu) Slovenska, napríklad aj formou daňových úľav pre firmy. Na druhej strane potrebujeme dovážať podstatnú časť pracovníkov, teda migrantov, aby mal vôbec kto v týchto firmách, ktoré majú prinášať ekonomický a hospodársky rast Slovenska, pracovať," uviedol predseda správnej rady ISD Martin Halás.
Dodal, že takýto ekonomický model nie je udržateľný bez podpory rodinnej politiky a pôrodnosti. Podľa neho má Slovensko najhoršie čísla v pôrodnosti za posledných 100 rokov. Halás vidí riešenie vo zvyšovaní výdavkov na sociálnu ochranu, a to najmä výdavkov na rodinu a deti, ale aj zdravotníctvo, školstvo a všetky činnosti, ktoré súvisia s infraštruktúrou na podporu rodín.
Spresnil, že Slovensko je dlhodobo pod priemerom poskytovania výdavkov na sociálnu ochranu. V porovnaní s priemerom EÚ je to dlhodobo o viac ako štyri percentá HDP, čo je ročne približne štyri miliardy eur. Výdavky na podporu rodín s deťmi by mali byť podľa Halása rozvojovou investíciou pre štát a samotnú ekonomiku. Pripomenul, že v roku 2024 sa výdavky na sociálnu oblasť zvýšili o viac ako 2,4 miliardy eur. Viac peňazí išlo aj na zdravotníctvo a školstvo.
"Dlhodobo sa ukazuje, že samotná finančná podpora a dávky pre rodinu a deti nie sú dostatočným motivátorom, mnohokrát je pre rodinu dôležitejšia práve súvisiaca infraštruktúra, respektíve ako kombinácia týchto opatrení," uzavrel.