Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa prvotných odhadov by mali verejné výdavky v SR v najbližších rokoch rásť v prípade 7-ročnej konsolidácie o 2 až 3 %.
Autor TASR
Bratislava 29. mája (TASR) - Nové európske rozpočtové pravidlá, ktoré preberá aj Slovensko, sa prejavia v novom strategickom dokumente vlády - viacročnom národnom pláne. Kabinet v ňom predstaví záväznú konsolidáciu verejných financií, plánované reformy a investície. Prvý plán predloží na schválenie Európskej komisii (EK) už tento rok na jeseň a po jeho odobrení bude záväzný pre tvorbu rozpočtov od roku 2025. Poukázal na to Inštitút finančnej politiky (IFP) Ministerstva financií (MF) SR.
Pripomenul, že nové rozpočtové pravidlá nedávno schválil Európsky parlament (EP) a členské štáty Európskej únie (EÚ) ich postupne preberajú do národných legislatív. Tento proces sa v prípade Slovenska zavŕšil, keď prezidentka SR Zuzana Čaputová v utorok (28.5.) podpísala novelu zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy.
"Naše národné výdavkové limity tak nahradí limit rastu výdavkov stanovený EK, čím sa zamedzí vrstveniu pravidiel. Cieľom nových pravidiel ostáva zabezpečiť návrat deficitu pod 3 % hrubého domáceho produktu (HDP) a udržanie dlhu pod 60 % HDP, resp. pokles k tejto úrovni," priblížil inštitút s tým, že mnohé technické detaily nového rozpočtového rámca budú spresňované postupne.
Na rozdiel od pôvodných európskych rozpočtových pravidiel sa tie nové podľa IFP pozerajú viac do budúcnosti. Verejné financie bude potrebné pripraviť napríklad na náklady spojené so starnutím populácie. Tento prístup preto predpokladá konsolidáciu, pri ktorej by sa deficit udržal pod hranicou 3 % HDP a dlh pod 60 % HDP, alebo k tejto hranici klesal aj 10 rokov po ukončení plánu, a to aj v rizikových scenároch.
"Kvôli jednému z najrýchlejších starnutí populácie budú nové pravidlá cieliť pre Slovensko zníženie deficitu do 4 až 7 rokov výraznejšie pod 3 % HDP, čo by malo napríklad pri 7-ročnom horizonte predstavovať tempo konsolidácie okolo 1 % HDP ročne," vyčíslil IFP.
Súčasťou nových pravidiel je tiež dôraz na reformy a investície, ktoré majú zlepšiť ekonomický rast a dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Práve vďaka reformným záväzkom, ktoré EK vyhodnotí na jeseň, bude možné rozložiť potrebnú konsolidáciu na dlhšie, maximálne 7-ročné obdobie.
Nový rozpočtový rámec bude mať jediné záväzné pravidlo, a to limit rastu výdavkov, zdôraznil IFP. Výdavkové pravidlo by malo zabezpečiť predpokladané znižovanie deficitu a dlhu obmedzovaním rastu výdavkov, ktoré má vláda priamo pod kontrolou, a to bez EÚ výdavkov a úrokových výdavkov, ale napríklad vrátane výdavkov samospráv. Spolu by malo ísť o vyše 90 % národne financovaných výdavkov v rozpočte verejnej správy.
Podľa prvotných odhadov by mali verejné výdavky v SR v najbližších rokoch rásť v prípade 7-ročnej konsolidácie o 2 až 3 %. Rýchlejším tempom by mohli rásť, len ak by vláda schválila nové príjmové konsolidačné opatrenia. "Odchýlenie skutočného vývoja výdavkov od limitu sa bude navyše kumulatívne zaznamenávať na kontrolnom účte Európskou komisiou a následne vyžadovať jeho korekcia," doplnil IFP.
Pripomenul, že nové rozpočtové pravidlá nedávno schválil Európsky parlament (EP) a členské štáty Európskej únie (EÚ) ich postupne preberajú do národných legislatív. Tento proces sa v prípade Slovenska zavŕšil, keď prezidentka SR Zuzana Čaputová v utorok (28.5.) podpísala novelu zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy.
"Naše národné výdavkové limity tak nahradí limit rastu výdavkov stanovený EK, čím sa zamedzí vrstveniu pravidiel. Cieľom nových pravidiel ostáva zabezpečiť návrat deficitu pod 3 % hrubého domáceho produktu (HDP) a udržanie dlhu pod 60 % HDP, resp. pokles k tejto úrovni," priblížil inštitút s tým, že mnohé technické detaily nového rozpočtového rámca budú spresňované postupne.
Na rozdiel od pôvodných európskych rozpočtových pravidiel sa tie nové podľa IFP pozerajú viac do budúcnosti. Verejné financie bude potrebné pripraviť napríklad na náklady spojené so starnutím populácie. Tento prístup preto predpokladá konsolidáciu, pri ktorej by sa deficit udržal pod hranicou 3 % HDP a dlh pod 60 % HDP, alebo k tejto hranici klesal aj 10 rokov po ukončení plánu, a to aj v rizikových scenároch.
"Kvôli jednému z najrýchlejších starnutí populácie budú nové pravidlá cieliť pre Slovensko zníženie deficitu do 4 až 7 rokov výraznejšie pod 3 % HDP, čo by malo napríklad pri 7-ročnom horizonte predstavovať tempo konsolidácie okolo 1 % HDP ročne," vyčíslil IFP.
Súčasťou nových pravidiel je tiež dôraz na reformy a investície, ktoré majú zlepšiť ekonomický rast a dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Práve vďaka reformným záväzkom, ktoré EK vyhodnotí na jeseň, bude možné rozložiť potrebnú konsolidáciu na dlhšie, maximálne 7-ročné obdobie.
Nový rozpočtový rámec bude mať jediné záväzné pravidlo, a to limit rastu výdavkov, zdôraznil IFP. Výdavkové pravidlo by malo zabezpečiť predpokladané znižovanie deficitu a dlhu obmedzovaním rastu výdavkov, ktoré má vláda priamo pod kontrolou, a to bez EÚ výdavkov a úrokových výdavkov, ale napríklad vrátane výdavkov samospráv. Spolu by malo ísť o vyše 90 % národne financovaných výdavkov v rozpočte verejnej správy.
Podľa prvotných odhadov by mali verejné výdavky v SR v najbližších rokoch rásť v prípade 7-ročnej konsolidácie o 2 až 3 %. Rýchlejším tempom by mohli rásť, len ak by vláda schválila nové príjmové konsolidačné opatrenia. "Odchýlenie skutočného vývoja výdavkov od limitu sa bude navyše kumulatívne zaznamenávať na kontrolnom účte Európskou komisiou a následne vyžadovať jeho korekcia," doplnil IFP.
