Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Poukázal na to Inštitút sociálnej demokracie (ISD), personálne prepojený s koaličnou stranou Hlas-SD.
Autor TASR
Bratislava 18. novembra (TASR) - Priemerná mesačná mzda dosiahla v druhom štvrťroku 1520 eur, čo je medziročný nárast o 7,1 %. Reálne mzdy rástli o 4,9 % a v porovnaní s cenami potravín a nealkoholických nápojov, ktoré stúpli o 3,1 %, bol tak medziročný rast reálnych miezd vyšší. Poukázal na to Inštitút sociálnej demokracie (ISD), personálne prepojený s koaličnou stranou Hlas-SD.
"Ceny potravín sú ovplyvnené viacerými faktormi, pričom lokálne významnú úlohu zohrávajú ceny energií. Hoci sú neregulované ceny energií momentálne pod úrovňou zastropovaných cien 99 eur, respektíve 199 eur, stále zostávajú relatívne vysoké v porovnaní s obdobím pred rokom 2020," uviedol predseda správnej rady ISD Martin Halás.
Doplnil, že plošná energopomoc štátu na tento rok znížila infláciu o viac ako sedem percent. Ak vláda podľa neho zachová plošnú dotáciu energií aj na budúci rok, tak tlak na rast cien potravín zostane aj v najbližšom období obmedzený. Rast minimálnej mzdy a s ňou súvisiace príplatky za nočnú prácu a víkendy môžu mierne ovplyvniť ceny potravín. To však podľa neho nebude mať zásadný vplyv na celkovú infláciu, pozitívne sa to odrazí najmä na raste kúpyschopnosti.
Halás spresnil, že rast cien potravín je na Slovensku ovplyvnený aj stúpajúcimi cenami energií a dopravy, vyššími výrobnými nákladmi a zníženou kúpnou silou či dlhodobým odlievaním ziskov zahraničných reťazcov cez transferové oceňovanie. Ročne sa podľa neho zo Slovenska odlieva 150 až 180 miliónov eur v nezdanených ziskoch, čo predstavuje za posledných desať rokov viac ako jednu miliardu eur.
Zdôraznil, že slovenské domácnosti v tomto roku dávajú na potraviny v priemere až 23,6 % svojich príjmov, čo je výrazne nad priemerom EÚ, ktorý je na úrovni 18 %. U nízkopríjmových domácností a seniorov tento podiel podľa neho stúpa na 28 %. Aj preto je pre domácnosti znižovanie, respektíve udržanie inflácie kľúčové. Šéf ISD ďalej priblížil, že podľa Národnej banky Slovenska sa inflácia v budúcom roku zvýši na štyri percentá, a to v dôsledku plánovaného zvýšenia dane z pridanej hodnoty (DPH) a zosúladenia cien plynu s trhovými úrovňami.
"Pokles inflácie na 3,5 % v októbri 2024 a jej predpokladaná hodnota 2,5 % na konci roka naznačujú, že Slovensko je na dobrej ceste k stabilizácii cien. Zlepšenie kúpnej sily v kombinácii so stabilnými cenami energií a potravín vytvára predpoklad pre síce pomalší, ale stabilný ekonomický rast Slovenska," uzavrel Halás.
"Ceny potravín sú ovplyvnené viacerými faktormi, pričom lokálne významnú úlohu zohrávajú ceny energií. Hoci sú neregulované ceny energií momentálne pod úrovňou zastropovaných cien 99 eur, respektíve 199 eur, stále zostávajú relatívne vysoké v porovnaní s obdobím pred rokom 2020," uviedol predseda správnej rady ISD Martin Halás.
Doplnil, že plošná energopomoc štátu na tento rok znížila infláciu o viac ako sedem percent. Ak vláda podľa neho zachová plošnú dotáciu energií aj na budúci rok, tak tlak na rast cien potravín zostane aj v najbližšom období obmedzený. Rast minimálnej mzdy a s ňou súvisiace príplatky za nočnú prácu a víkendy môžu mierne ovplyvniť ceny potravín. To však podľa neho nebude mať zásadný vplyv na celkovú infláciu, pozitívne sa to odrazí najmä na raste kúpyschopnosti.
Halás spresnil, že rast cien potravín je na Slovensku ovplyvnený aj stúpajúcimi cenami energií a dopravy, vyššími výrobnými nákladmi a zníženou kúpnou silou či dlhodobým odlievaním ziskov zahraničných reťazcov cez transferové oceňovanie. Ročne sa podľa neho zo Slovenska odlieva 150 až 180 miliónov eur v nezdanených ziskoch, čo predstavuje za posledných desať rokov viac ako jednu miliardu eur.
Zdôraznil, že slovenské domácnosti v tomto roku dávajú na potraviny v priemere až 23,6 % svojich príjmov, čo je výrazne nad priemerom EÚ, ktorý je na úrovni 18 %. U nízkopríjmových domácností a seniorov tento podiel podľa neho stúpa na 28 %. Aj preto je pre domácnosti znižovanie, respektíve udržanie inflácie kľúčové. Šéf ISD ďalej priblížil, že podľa Národnej banky Slovenska sa inflácia v budúcom roku zvýši na štyri percentá, a to v dôsledku plánovaného zvýšenia dane z pridanej hodnoty (DPH) a zosúladenia cien plynu s trhovými úrovňami.
"Pokles inflácie na 3,5 % v októbri 2024 a jej predpokladaná hodnota 2,5 % na konci roka naznačujú, že Slovensko je na dobrej ceste k stabilizácii cien. Zlepšenie kúpnej sily v kombinácii so stabilnými cenami energií a potravín vytvára predpoklad pre síce pomalší, ale stabilný ekonomický rast Slovenska," uzavrel Halás.
