Bratislava 27. mája (TASR) - Vo svete je v súčasnosti celkovo 108 krajín, ktoré uplatňujú určitú formu dane z cukru, či zdaňujú minimálne jeden typ sladeného nápoja. V Európe túto daň doteraz zaviedlo 15 krajín, v súčasnosti ju stále aplikuje 13 z nich. Poukázal na to Inštitút finančnej politiky (IFP) Ministerstva financií (MF) SR na základe údajov Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO).

Dánsko a Nórsko, kde bola miera zdanenia sladených nápojov najvyššia, ju medzičasom zrušili. Naopak, zavedenie tohto typu dane je podľa IFP plánované v Taliansku (od júla 2024), Estónsku (od 2026), úvahy o jej zavedení sa aktuálne vedú v Slovinsku či Česku.

V globálnom meradle sa používajú dve verzie dane zo sladených nápojov. Jeden je systém škálovanej dane podľa obsahu cukru vo výrobku, druhý zdanenie na základe pevných sadzieb. "Pozorovaným benefitom oboch systémov je pozitívny vplyv na dopytovú stránku, a to vyššia motivácia spotrebiteľov ku konzumácií výrobkov s nižším (škálovaný systém), alebo nulovým obsahom cukru (systém pevných sadzieb, pozitívna skúsenosť z Fínska)," priblížil IFP.

Poukázal na viaceré výsledky doterajšieho výskumu fungovania dane zo sladených nápojov. Daň znižuje spotrebu týchto nápojov, pričom výsledný účinok závisí od miery zdanenia. V priemere bol pozorovaný prenos dane do cien na úrovni okolo 80 %, pričom spotreba klesá v rozmedzí od 10 % do 15 %. Inštitút však poukázal aj na to, že chýba relevantné zhodnotenie vplyvu na cezhraničné nákupy, ktoré môžu spôsobiť neefektívnosť tohto opatrenia.

Daň je podľa výskumu mierne regresívna, teda prináša relatívne väčšie zaťaženie príjmov chudobnejšej časti spoločnosti. Podobné je to pri dani z pridanej hodnoty (DPH) aj iných daniach zaťažujúcich spotrebu, priblížil IFP. Výsledky vplyvu zdanenia sladených nápojov na zdravotné benefity sú podľa inštitútu zmiešané. Skúsenosti zo zahraničia nepreukázali žiaden významný negatívny vplyv dane na zamestnanosť.

Na základe skúseností s daňou zo sladených nápojov patrí podľa IFP medzi osvedčené postupy sústrediť sa primárne na boj proti negatívnym externalitám, nie minimalizovanie spotreby sladených nápojov, zamerať sa na tú časť obyvateľstva, ktorá sladené nápoje spotrebuje najviac, či preferovať zdaňovanie podľa obsahu cukru, nie objemovej jednotky nápoja. Odporúča sa tiež nezdaňovať rôzne diétne drinky a nápoje na predpis, pri hodnotení regresívnosti dane posudzovať nielen dodatočné výdavky, ale aj benefity z toho plynúce a ak je to možné, daň zavádzať v čo najširšom regióne. Zmierňuje sa tým riziko nákupnej turistiky a znižujú administratívne náklady.

Návrh zákona o dani zo sladených nealkoholických nápojov schválila minulý týždeň vláda, ešte o nej bude rokovať Národná rada (NR) SR. Novej spotrebnej dani majú od budúceho roka podliehať nealkoholické nápoje s pridaným cukrom alebo sladidlami, či už pôjde o bežné balené nápoje, sirupy alebo energetické nápoje. Rezort financií z pôvodného návrhu vypustil viaceré druhy nápojov, ako mliečne a jogurtové nápoje, nápoje na rastlinnej báze, liečivá a výživové doplnky.