Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Inštitút pre výskum sociálno-ekonomických rizík je tiež presvedčený, že ministerstvo práce by malo urýchlene pripraviť analýzu financovania z eurofondov a vplyvov na sociálne odkázaných a ich rodiny.
Autor TASR
Bratislava 21. apríla (TASR) - Inštitút pre výskum sociálno-ekonomických rizík (IVRA) navrhuje, aby bol vytvorený príspevok na starostlivosť ako sociálna dávka. Je totiž potrebné v súčasnej situácii zabezpečiť starostlivosť o sociálne odkázaných v rámci dlhodobej starostlivosti a prepojiť túto činnosť na vytvorenie nových pracovných miest.
Podľa IVRA by sa tak vytvorilo niekoľko tisíc nových pracovných miest s podporou z eurofondov. Celkovo by ich mohlo vzniknúť až 30.000. Inštitútu je tiež presvedčený, že ministerstvo práce by malo urýchlene pripraviť spoločne s Ministerstvom zdravotníctva SR analýzu financovania z eurofondov a vplyvov na sociálne odkázaných a ich rodiny. "Starostlivosť by mala by mala byť umožnená najmä rodinným príslušníkom, ktorí aj tak túto starostlivosť vykonávajú. Tento projekt by nielen umožnil vytvorenie nových pracovných miest, ale mal by aj vplyv na nárast ekonomiky v podobe rastu agregátneho dopytu a stal by sa dlhodobo udržateľným nástrojom na boj s chudobou v budúcom období ekonomickej recesie najmä na slovenskom vidieku," tvrdí Martin Halás z IVRA.
V Českej republike zavedenie takéhoto príspevku v roku 2010 prinieslo viac ako 75.000 novovytvorených pracovných miest. IVRA upozornil, že dlhodobo presadzuje zmenu financovania dlhodobej starostlivosti. Európsky parlament 6. júla 2011 prijal uznesenie, záväzné pre členské štáty Európskej únie, podľa ktorého aj dlhodobá starostlivosť, tak ako aj vzdelávanie a zdravotná starostlivosť, sú službami verejného záujmu každého členského štátu. "Zmena modelu financovania dlhodobej starostlivosti vytvorením príspevku na starostlivosť by legalizovala stav, v ktorom sa mnoho slovenských rodín stará o svojich rodinných príslušníkov, avšak nepoberajú za to adekvátne finančné prostriedky," doplnil Halás.
Systém, v ktorom sú poberateľmi zariadenia, a nie prijímatelia, je podľa IVRA aj v rozpore s deinštitucionalizáciou dlhodobej starostlivosti. "Tento model financovania sociálnej starostlivosti sa uplatňuje v Česku, Nemecku alebo v Rakúsku. Príspevok na starostlivosť, ako ukazujú aj príklady z okolitých krajín, pomáhal v minulosti významne z pozície štátu riešiť problematiku zamestnávania," doplnil Halás.
Na Slovensku je v súčasnosti viac ako 120.000 občanov v rámci systému dlhodobej starostlivosti, najmä seniorov a ťažko zdravotne postihnutých. "Problém nevytvorenej dávky, príspevku na starostlivosť, sa netýka iba prijímateľov, teda seniorov a ťažko zdravotne postihnutých (ŤZP), ale aj ich rodinných príslušníkov, ktorí musia takto zo svojich príjmov suplovať starostlivosť, ktorú v okolitých krajinách finančne kryje štát z dávky príspevku na starostlivosť," tvrdí Halás.
V súčasnej situácii je preto podľa neho potrebné, aby štát finančne zabezpečil systém pre dlhodobú starostlivosť. "Je potrebné, aby bol vytvorený mechanizmus, aby každému, kto sa stará o odkázaných v systéme dlhodobej starostlivosti, poskytoval štát príspevok na starostlivosť, a to všetkým prijímateľom v rovnakom rozsahu, ako poskytuje v súčasnosti poskytovateľom," tvrdí Halás.
Výška príspevku by mala byť odstupňovaná podľa stupňa odkázanosti. "Bolo by možné vytvoriť takto niekoľko tisíc pracovných miest. Zároveň by týmto štát zabezpečil v dostatočnej dostupnosti, finančnej aj miestnej, dlhodobú starostlivosť pre najzraniteľnejších, seniorov a ŤZP. Tieto financie by podporili významným spôsobom agregátny dopyt v rámci ekonomiky a najmä podporili zamestnávanie, čo bude pre slovenskú ekonomiku do budúcnosti najväčším problémom," myslí si Halás. Inštitút zároveň pripomína, že pred vstupom do pandemickej krízy žilo na Slovensku viac ako 60 % domácností s príjmami do 600 eur mesačne. "Masívny nárast nezamestnanosti túto situáciu ešte zhorší a podstatne viac domácností spadne do pasce chudoby. Štát by mal v súčasnosti prijímať opatrenia na podporu zamestnanosti, aby pomohol slovenským rodinám uchrániť sa od pasce chudoby, ktorá by v tomto prípade bola dlhodobá. Podpora novovytváraných pracovných miest by mala ísť ruka v ruke so sanáciou a udržateľnosťou súčasných pracovných miest," dodal Halás.
Podľa IVRA by sa tak vytvorilo niekoľko tisíc nových pracovných miest s podporou z eurofondov. Celkovo by ich mohlo vzniknúť až 30.000. Inštitútu je tiež presvedčený, že ministerstvo práce by malo urýchlene pripraviť spoločne s Ministerstvom zdravotníctva SR analýzu financovania z eurofondov a vplyvov na sociálne odkázaných a ich rodiny. "Starostlivosť by mala by mala byť umožnená najmä rodinným príslušníkom, ktorí aj tak túto starostlivosť vykonávajú. Tento projekt by nielen umožnil vytvorenie nových pracovných miest, ale mal by aj vplyv na nárast ekonomiky v podobe rastu agregátneho dopytu a stal by sa dlhodobo udržateľným nástrojom na boj s chudobou v budúcom období ekonomickej recesie najmä na slovenskom vidieku," tvrdí Martin Halás z IVRA.
V Českej republike zavedenie takéhoto príspevku v roku 2010 prinieslo viac ako 75.000 novovytvorených pracovných miest. IVRA upozornil, že dlhodobo presadzuje zmenu financovania dlhodobej starostlivosti. Európsky parlament 6. júla 2011 prijal uznesenie, záväzné pre členské štáty Európskej únie, podľa ktorého aj dlhodobá starostlivosť, tak ako aj vzdelávanie a zdravotná starostlivosť, sú službami verejného záujmu každého členského štátu. "Zmena modelu financovania dlhodobej starostlivosti vytvorením príspevku na starostlivosť by legalizovala stav, v ktorom sa mnoho slovenských rodín stará o svojich rodinných príslušníkov, avšak nepoberajú za to adekvátne finančné prostriedky," doplnil Halás.
Systém, v ktorom sú poberateľmi zariadenia, a nie prijímatelia, je podľa IVRA aj v rozpore s deinštitucionalizáciou dlhodobej starostlivosti. "Tento model financovania sociálnej starostlivosti sa uplatňuje v Česku, Nemecku alebo v Rakúsku. Príspevok na starostlivosť, ako ukazujú aj príklady z okolitých krajín, pomáhal v minulosti významne z pozície štátu riešiť problematiku zamestnávania," doplnil Halás.
Na Slovensku je v súčasnosti viac ako 120.000 občanov v rámci systému dlhodobej starostlivosti, najmä seniorov a ťažko zdravotne postihnutých. "Problém nevytvorenej dávky, príspevku na starostlivosť, sa netýka iba prijímateľov, teda seniorov a ťažko zdravotne postihnutých (ŤZP), ale aj ich rodinných príslušníkov, ktorí musia takto zo svojich príjmov suplovať starostlivosť, ktorú v okolitých krajinách finančne kryje štát z dávky príspevku na starostlivosť," tvrdí Halás.
V súčasnej situácii je preto podľa neho potrebné, aby štát finančne zabezpečil systém pre dlhodobú starostlivosť. "Je potrebné, aby bol vytvorený mechanizmus, aby každému, kto sa stará o odkázaných v systéme dlhodobej starostlivosti, poskytoval štát príspevok na starostlivosť, a to všetkým prijímateľom v rovnakom rozsahu, ako poskytuje v súčasnosti poskytovateľom," tvrdí Halás.
Výška príspevku by mala byť odstupňovaná podľa stupňa odkázanosti. "Bolo by možné vytvoriť takto niekoľko tisíc pracovných miest. Zároveň by týmto štát zabezpečil v dostatočnej dostupnosti, finančnej aj miestnej, dlhodobú starostlivosť pre najzraniteľnejších, seniorov a ŤZP. Tieto financie by podporili významným spôsobom agregátny dopyt v rámci ekonomiky a najmä podporili zamestnávanie, čo bude pre slovenskú ekonomiku do budúcnosti najväčším problémom," myslí si Halás. Inštitút zároveň pripomína, že pred vstupom do pandemickej krízy žilo na Slovensku viac ako 60 % domácností s príjmami do 600 eur mesačne. "Masívny nárast nezamestnanosti túto situáciu ešte zhorší a podstatne viac domácností spadne do pasce chudoby. Štát by mal v súčasnosti prijímať opatrenia na podporu zamestnanosti, aby pomohol slovenským rodinám uchrániť sa od pasce chudoby, ktorá by v tomto prípade bola dlhodobá. Podpora novovytváraných pracovných miest by mala ísť ruka v ruke so sanáciou a udržateľnosťou súčasných pracovných miest," dodal Halás.
