Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Jedinou krajinou, ktorá v minulom roku vykázala mierne rastúce investície, bolo Chorvátsko.
Autor TASR
Bratislava 17. mája (TASR) - Verejné investície v regióne strednej a východnej Európy (SVE) vlani výrazne klesli. Dôvodom boli najmä chýbajúce eurofondy. Pokles zaznamenalo aj Slovensko, ktorému sa nedarí naštartovať výraznejšie ani investície v súkromnom sektore. Oživenie by však malo prísť. Vyplýva to z aktuálnej analýzy UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia.
Nárazové čerpanie a len pozvoľný nábeh nových eurofondov v dôsledku nepripravenosti nových projektov podľa analytikov banky viedli vo viacerých krajinách SVE k masívnemu výpadku verejných investícií v roku 2016. Jedinou krajinou, ktorá v minulom roku vykázala mierne rastúce investície, bolo Chorvátsko. Aj to len preto, že do únie vstúpilo až v roku 2013 a čerpalo len zdroje z menších štedrých predvstupových fondov.
"Najvýraznejší pokles verejných investícií o viac ako polovicu zaznamenalo vlani Bulharsko a Maďarsko. O takmer polovicu klesli aj na Slovensku a o tretinu sa znížili v Českej republike," skonštatovali analytici banky. ČR aj Slovensko pritom vykázali porovnateľný pokles pri verejných investíciách samospráv. "Na Slovensku sa výrazne prepadli aj investície centrálnej vlády. Najmä kvôli chýbajúcej výstavbe diaľnic. Česko zaznamenalo síce významný, ale o niečo menší pokles," doplnili analytici.
V priemere v krajinách Európskej únie sa verejné investície vlani medziročne znížili o 7 %. "Výraznejšie klesali aj na Malte, v Španielsku a Grécku, ktoré sú rovnako ako krajiny SVE čistými príjemcami z rozpočtov EÚ," konštatuje štúdia. Naopak, najvýraznejší medziročný nárast investícií vykázal Cyprus, dvojcifernú dynamiku rastu si pripísalo aj Írsko a Švédsko.
Verejné investície pritom tvoria len časť investícií v ekonomike. Základ investícií realizuje súkromný sektor. "Na rozdiel od obdobia spred krízy, kedy bolo Slovensko schopné lákať masívne objemy zahraničných súkromných investícií, posledné roky už vykazuje skôr mierne nadpriemerný podiel verejných investícií," upozornili analytici.
Podiel verejných investícií v Česku bol totožný s priemerom EÚ. Česko tak podľa ekonómov patrí medzi najviac investujúce ekonomiky EÚ, a to aj vďaka stále silným súkromným investíciám. "Naopak, Slovensko sa postupne zosunulo k priemeru EÚ, keď sa mu nedarí naštartovať investície v súkromnom sektore," priblížili analytici s tým, že tie sa stále pohybujú len na úrovni okolo 17 % hrubého domáceho produktu (HDP) a výrazne tak zaostávajú za obdobím rokov 2000-2008, kedy dosahovali 22 % - 26 % HDP.
"Zo silných súkromných investícií v tomto období pritom slovenská ekonomika ťažila aj v krízových rokoch. V nasledujúcom období už predsa len očakávame citeľnejšie oživenie súkromných investícií aj na Slovensku," avizujú ekonómovia. Nahor by ich mal potiahnuť príchod novej automobilky, či ekonomické oživenie a rastúca dôvera v ekonomike. "Reštartovať by sa mali znova i verejné investície, a tak podiel súkromných investícií na celkových investíciách by mal skôr stagnovať, alebo dokonca smerom k roku 2020 opäť mierne klesať," dodali analytici UniCreditu.
Nárazové čerpanie a len pozvoľný nábeh nových eurofondov v dôsledku nepripravenosti nových projektov podľa analytikov banky viedli vo viacerých krajinách SVE k masívnemu výpadku verejných investícií v roku 2016. Jedinou krajinou, ktorá v minulom roku vykázala mierne rastúce investície, bolo Chorvátsko. Aj to len preto, že do únie vstúpilo až v roku 2013 a čerpalo len zdroje z menších štedrých predvstupových fondov.
"Najvýraznejší pokles verejných investícií o viac ako polovicu zaznamenalo vlani Bulharsko a Maďarsko. O takmer polovicu klesli aj na Slovensku a o tretinu sa znížili v Českej republike," skonštatovali analytici banky. ČR aj Slovensko pritom vykázali porovnateľný pokles pri verejných investíciách samospráv. "Na Slovensku sa výrazne prepadli aj investície centrálnej vlády. Najmä kvôli chýbajúcej výstavbe diaľnic. Česko zaznamenalo síce významný, ale o niečo menší pokles," doplnili analytici.
V priemere v krajinách Európskej únie sa verejné investície vlani medziročne znížili o 7 %. "Výraznejšie klesali aj na Malte, v Španielsku a Grécku, ktoré sú rovnako ako krajiny SVE čistými príjemcami z rozpočtov EÚ," konštatuje štúdia. Naopak, najvýraznejší medziročný nárast investícií vykázal Cyprus, dvojcifernú dynamiku rastu si pripísalo aj Írsko a Švédsko.
Verejné investície pritom tvoria len časť investícií v ekonomike. Základ investícií realizuje súkromný sektor. "Na rozdiel od obdobia spred krízy, kedy bolo Slovensko schopné lákať masívne objemy zahraničných súkromných investícií, posledné roky už vykazuje skôr mierne nadpriemerný podiel verejných investícií," upozornili analytici.
Podiel verejných investícií v Česku bol totožný s priemerom EÚ. Česko tak podľa ekonómov patrí medzi najviac investujúce ekonomiky EÚ, a to aj vďaka stále silným súkromným investíciám. "Naopak, Slovensko sa postupne zosunulo k priemeru EÚ, keď sa mu nedarí naštartovať investície v súkromnom sektore," priblížili analytici s tým, že tie sa stále pohybujú len na úrovni okolo 17 % hrubého domáceho produktu (HDP) a výrazne tak zaostávajú za obdobím rokov 2000-2008, kedy dosahovali 22 % - 26 % HDP.
"Zo silných súkromných investícií v tomto období pritom slovenská ekonomika ťažila aj v krízových rokoch. V nasledujúcom období už predsa len očakávame citeľnejšie oživenie súkromných investícií aj na Slovensku," avizujú ekonómovia. Nahor by ich mal potiahnuť príchod novej automobilky, či ekonomické oživenie a rastúca dôvera v ekonomike. "Reštartovať by sa mali znova i verejné investície, a tak podiel súkromných investícií na celkových investíciách by mal skôr stagnovať, alebo dokonca smerom k roku 2020 opäť mierne klesať," dodali analytici UniCreditu.
