Bratislava 6. novembra (TASR) - Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR v stredu zorganizoval odborný workshop k výsledkom kontroly vodárenských spoločností za účasti zástupcov vodárenských spoločností, predstaviteľov rezortu životného prostredia, Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) či zástupcov samospráv a obecných kontrolórov, ale aj poslancov Národnej rady SR. Kontrolóri prezentovali výsledky nedávnych auditov vodárenských spoločností, podľa ktorých investičný dlh na infraštruktúre stále rastie.

Stav vodárenskej infraštruktúry je nevyhovujúci a dostáva sa podľa NKÚ až na kritickú úroveň. Strategický plán rozvoja verejných vodovodov a kanalizácií na roky 2021 až 2027 hovorí až o 5,7 miliardy eur, ktoré sú potrebné na ich obnovu a rozširovanie. Z toho na samotnú obnovu by malo ísť bezmála 3,4 miliardy. Štyri kontrolované vodárenské spoločnosti mali do obnovy podľa ich vlastných plánov investovať 470 miliónov, napokon minuli len 78 miliónov eur, čo je necelých 17 % z plánovaných investícií.

"Všetci potrebujeme nákladovo efektívne vodárenské spoločnosti, ktoré pod verejným dohľadom vedia zabezpečiť zmysluplné investície do existujúcej infraštruktúry, sú schopné realizovať jej udržateľný rozvoj a v aktívnej spolupráci so zainteresovanými stranami vedia prispieť k znižovaniu niekoľkomiliardového modernizačného deficitu," uviedol predseda NKÚ Ľubomír Andrassy.

NKÚ pripomenul, že už na základe výsledkov kontroly z rokov 2018 - 2019 bola zmenená legislatíva upravujúca postavenie akcionárov. Napriek tomu boli aj v ďalších kontrolách identifikované riziká vo fungovaní vodárenských spoločností. Po tohtoročnej kontrole rezort životného prostredia pripravil zmenu legislatívy, podľa ktorej sa má posilniť pozícia štátu v rámci možných akcionárskych práv. Sprísňujú sa tiež pravidlá využívania finančných prostriedkov, ktoré prichádzajú do vodárenských spoločností z vodného a stočného, a zároveň sa definujú pravidlá pre opravu, obnovu a rozvoj kritickej vodárenskej a kanalizačnej infraštruktúry.

Najvypuklejším problémom vodární je podľa kontrolórov narastajúci modernizačný dlh na obnovu a rozvoj existujúcej infraštruktúry. Opotrebenie dlhodobého majetku kontrolovaných vodární, okrem Bratislavskej vodárenskej spoločnosti, predstavovalo viac než polovicu z hodnoty majetku. Ak bude tempo starnutia infraštruktúry naďalej väčšie ako tempo jej obnovy, je podľa NKÚ reálne, že celá vodárenská sieť si bude vyžadovať rozsah obnovy nad desať miliárd eur, čo z hľadiska udržateľnosti verejných financií a finančných možností samospráv nebude prakticky možné.

Andrassy zdôraznil, že vodárenské spoločnosti majú svoje výnosy až na 98 percent z regulovaných činností a tieto financie by mali byt použité výlučne na ich hlavnú činnosť. "Poplatky od občanov cez cenu vodného a stočného nesmú byť odlievané mimo strategických činností, nemôžu začať slúžiť ako alternatívny zdroj financovania časti akcionárov. To je v rozpore s tým, prečo štát bezodplatne previedol pred dvadsiatimi rokmi majetok štátnych podnikov na vodárenské spoločnosti a nad jeho správou majú dohľad akcionári, ktorými sú samosprávy," dodal.