Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa štátneho tajomníka MH Karola Galeka však nie je na čo čakať.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 24. októbra (TASR) – Keď Ministerstvo hospodárstva (MH) SR v apríli oznámilo ukončenie sedemročného stop stavu na pripájanie nových obnoviteľných zdrojov energie (OZE) do elektrickej siete, záujem investorov bol veľký. Ponúknutá kapacita 407 megawattov (MW) bola v krátkom čase predbežne rozdelená, no s ďalšími krokmi investori pre pripravované zmeny legislatívy ešte váhajú. Podľa štátneho tajomníka MH Karola Galeka však nie je na čo čakať.
„Dnes nikomu nič nebráni v tom, aby inštaloval svoje zdroje,“ zdôraznil Galek na konferencii Energofórum. „Keď niekto žiadal kapacitu, tak pracoval s tými podmienkami, ktoré boli nastavené,“ dodal štátny tajomník. Firmy, ktoré v príprave investícií nepostúpia a nepožiadajú o osvedčenie MH v súlade s energetickou koncepciou Slovenska, o túto rezervovanú kapacitu po čase prídu.
Ján Horváth zo spoločnosti Enery upozornil na bariéry, ktoré ešte stále na Slovensku komplikujú výstavbu nových obnoviteľných zdrojov. Okrem iného ide napríklad o poplatky za pripojenie do siete či nepripravenosť infraštruktúry. „Napriek tomu, že sa 'vybookovali' kapacity 407 MW, čo mám informácie od iných investorov, tak žiadosti do veľkej miery nebudú využité.“
Zástupca spoločnosti Enery porovnal aj podmienky na rozvoj OZE na Slovensku a v Estónsku. „Tam viete veľmi jednoducho a transparentne získať veľmi jasný prehľad nákladov pri určitých objemoch výkonu. To znamená, že je tam 'položkovito' presne napísané, čo a za akých okolností musíte ako investor zrealizovať,“ povedal Horváth. S pomocou týchto informácií dokáže investor pomerne presne odhadnúť náklady na nový energetický zdroj. „To, žiaľ, na Slovensku ešte nevidíme.“
Galek pripustil, že určité obmedzenia pre pripájanie OZE existujú, tie však boli aj v čase, keď si investori žiadali pridelenie uvoľnenej kapacity siete. „Keď má niekto hotový projekt, mal by ho realizovať,“ povedal Galek. Čakať na možné zlepšenie podmienok, napríklad na úpravu poplatkov za prístup do siete či implementáciu zimného energetického balíčka EÚ do slovenskej legislatívy, nie je podľa štátneho tajomníka správne. „Toto je cesta, ktorou by sme mali ísť. Pretože keď získam nejakú kapacitu, dva roky nič nerobím, a potom to iba vrátim, je to strata času nielen pre investora, ale aj pre ostatných, ktorí by to reálne vedeli realizovať,“ dodal Galek.
Slovensko by malo do roku 2030 pripojiť do elektrickej sústavy ďalších 1200 MW OZE. Po schválení nového environmentálneho balíčka Fit for 55 predloženého Európskou komisiou sa bude podľa Galeka toto číslo ešte zvyšovať.
„Dnes nikomu nič nebráni v tom, aby inštaloval svoje zdroje,“ zdôraznil Galek na konferencii Energofórum. „Keď niekto žiadal kapacitu, tak pracoval s tými podmienkami, ktoré boli nastavené,“ dodal štátny tajomník. Firmy, ktoré v príprave investícií nepostúpia a nepožiadajú o osvedčenie MH v súlade s energetickou koncepciou Slovenska, o túto rezervovanú kapacitu po čase prídu.
Ján Horváth zo spoločnosti Enery upozornil na bariéry, ktoré ešte stále na Slovensku komplikujú výstavbu nových obnoviteľných zdrojov. Okrem iného ide napríklad o poplatky za pripojenie do siete či nepripravenosť infraštruktúry. „Napriek tomu, že sa 'vybookovali' kapacity 407 MW, čo mám informácie od iných investorov, tak žiadosti do veľkej miery nebudú využité.“
Zástupca spoločnosti Enery porovnal aj podmienky na rozvoj OZE na Slovensku a v Estónsku. „Tam viete veľmi jednoducho a transparentne získať veľmi jasný prehľad nákladov pri určitých objemoch výkonu. To znamená, že je tam 'položkovito' presne napísané, čo a za akých okolností musíte ako investor zrealizovať,“ povedal Horváth. S pomocou týchto informácií dokáže investor pomerne presne odhadnúť náklady na nový energetický zdroj. „To, žiaľ, na Slovensku ešte nevidíme.“
Galek pripustil, že určité obmedzenia pre pripájanie OZE existujú, tie však boli aj v čase, keď si investori žiadali pridelenie uvoľnenej kapacity siete. „Keď má niekto hotový projekt, mal by ho realizovať,“ povedal Galek. Čakať na možné zlepšenie podmienok, napríklad na úpravu poplatkov za prístup do siete či implementáciu zimného energetického balíčka EÚ do slovenskej legislatívy, nie je podľa štátneho tajomníka správne. „Toto je cesta, ktorou by sme mali ísť. Pretože keď získam nejakú kapacitu, dva roky nič nerobím, a potom to iba vrátim, je to strata času nielen pre investora, ale aj pre ostatných, ktorí by to reálne vedeli realizovať,“ dodal Galek.
Slovensko by malo do roku 2030 pripojiť do elektrickej sústavy ďalších 1200 MW OZE. Po schválení nového environmentálneho balíčka Fit for 55 predloženého Európskou komisiou sa bude podľa Galeka toto číslo ešte zvyšovať.
