Bratislava 25. septembra (TASR) – Aj keď stop stav na pripájanie nových obnoviteľných zdrojov energie (OZE) do elektrickej siete štát oficiálne zrušil v apríli tohto roka, nové elektrárne napriek tomu nerastú. Dôvodom sú viaceré bariéry rozvoja OZE, upozornila Slovenská asociácia fotovoltického priemyslu a OZE (SAPI).

„Podľa vyjadrení Ministerstva hospodárstva SR je aktuálne predrezervovaných 470 megawatt (MW) kapacít pre slnko a vietor, pričom prvým rezerváciám by sa mala končiť platnosť už v najbližších týždňoch. Napriek tomu neboli investorom doteraz vydané žiadne osvedčenia o súlade s energetickou koncepciou SR na fotovoltické ani veterné elektrárne, ktoré by zodpovedali projektom s rezervovanou kapacitou v distribučnej sústave,“ upozornil riaditeľ SAPI Ján Karaba.

Aktuálna situácia nie je podľa Karabu prekvapením. Rozvoju OZE podľa asociácie bránia napríklad vysoké pripojovacie poplatky, keď pripojenie jedného megawattu OZE stojí až 165.000 eur, čo v prípade fotovoltiky zvyšuje investičné náklady až o 20 %. Problémom sú aj zmluvné podmienky prevádzkovateľov distribučnej sústavy, ktorí žiadajú zaplatiť celý pripojovací poplatok vopred, a to aj napriek tomu, že k realizácii pripojenia môže dôjsť až o dva alebo tri roky.

I keď Úrad pre reguláciu sieťových odvetví posunul do medzirezortného pripomienkového konania novelu vyhlášky o cenovej regulácii v elektroenergetike, podľa Karabu je stále nedoriešený poplatok za prístup do prenosovej a distribučnej sústavy (G-komponent). Pri rozhodovaní investorov sú však podľa šéfa SAPI napriek závažnosti problematiky okolo G-komponentu omnoho dôležitejšie spomínané pripojovacie poplatky, keďže sa priamo týkajú prípravnej fázy projektov OZE.

SAPI chýbajú aj zoznamy žiadostí, z ktorých by sa dalo zistiť, aké typy projektov, s akým výkonom a kde sa majú pripájať. Zatiaľ takéto informácie poskytuje iba Východoslovenská distribučná. „V SAPI vnímame pozitívne všetky kroky ministerstva vedúce k rozvoju OZE, no naďalej apelujeme na distribučné spoločnosti aj ÚRSO, aby konali v súlade s cieľmi, ktoré sme si ako krajina stanovili v Národnom energetickom a klimatickom pláne, ako aj v Pláne obnovy a odolnosti,“ dodal Karaba.