Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Irak tak potvrdil pozíciu jedného z najdôležitejších producentov ropy. Naopak Irán kvôli medzinárodným sankciám klesol o tri miesta. Na čele je Saudská Arábia.
Autor TASR
New York/Bagdad 29. decembra (TASR) - Iraku sa v tomto roku podarilo poskočiť v produkcii ropy o dve miesta a dostať sa na 2. pozíciu v rámci Organizácie krajín vyvážajúcich ropu (OPEC). Poistil si tak post jedného z najväčších producentov ropy na svete, zatiaľ čo susedný Irán klesol v dôsledku medzinárodných sankcií o tri miesta na 5. priečku. Informovala o tom agentúra Bloomberg.
Produkcia Iraku, ktorú medzi krajinami OPEC prekonáva už len Saudská Arábia, vzrástla tento rok o 24 %. Ťažbu podporilo najmä zvýšenie produkcie z ložiska Rumailá, projektu konzorcia vedeného britskou spoločnosťou BP. Očakáva sa, že do konca budúceho desaťročia by ložisko malo denne vyprodukovať až 2,85 milióna barelov ropy (1 barel = 159 litrov), čo by z neho urobilo druhé najväčšie ložisko na svete. Momentálne denne vyrobí 1,43 milióna barelov ropy.
Naopak, produkcia v Iráne podľa údajov spracovaných agentúrou Bloomberg o rovnaké percento klesla a dosiahla najnižšiu úroveň od roku 1988. Podľa Medzinárodnej agentúry pre energetiku (IEA) sa bude situácia Iránu zhoršovať aj naďalej, keďže sa počíta s poklesom exportu i v roku 2013.
Predaj ropy je pre Irak jediný zdroj príjmov
Irak, ako dodal Bloomberg, dosiahol minulý mesiac priemernú dennú produkciu 3,35 milióna barelov ropy, produkcia Iránu klesla na 2,7 milióna barelov/deň. To je menej než priemerná denná produkcia Venezuely alebo Kuvajtu.
Ako uviedli ekonómovia, Irak bude aj naďalej dodávať toľko ropy, koľko je schopný, pretože táto komodita je a ešte dlho ostane jediným zdrojom jeho príjmov. Najnovšie údaje zároveň poukazujú na to, ako rýchlo sa môže ekonomická situácia v krajine zmeniť v závislosti od jej medzinárodného postavenia. Zatiaľ čo Irak po zvrhnutí režimu Saddáma Husajna prilákal do krajiny desiatky zahraničných ropných koncernov a podľa Medzinárodného menového fondu (MMF) sa stal po Líbyi druhou najrýchlejšie rastúcou ekonomikou v regióne Blízkeho východu a severnej Afriky, Irán v dôsledku sankcií za sporný jadrový program zaznamená tento rok pokles ekonomiky. Ako dodal MMF, hrubý domáci produkt (HDP) Iraku by mal tento rok vzrásť o 10,2 % a v roku 2013 až o 14,7 %.
Napriek úspešnému vývoju v Iraku za posledné roky sa však na export ropy z tejto krajiny stále nedá na 100 % spoľahnúť. Dôvodom sú pokračujúce spory medzi centrálnou vládou v Bagdade a regionálnou vládou v Kurdistane za to, kto má právomoc nad rozvojom ropných ložísk v Kurdistane na severe Iraku, a tým aj prístup k ziskom plynúcim z prieskumu a ťažby. Kurdi tvrdia, že majú právo na rozvoj ložísk na svojom území bez zasahovania Bagdadu, zatiaľ čo podľa irackej vlády je ropa majetkom celého štátu a Kurdi si na ložiská nemôžu robiť nárok.
Produkcia Iraku, ktorú medzi krajinami OPEC prekonáva už len Saudská Arábia, vzrástla tento rok o 24 %. Ťažbu podporilo najmä zvýšenie produkcie z ložiska Rumailá, projektu konzorcia vedeného britskou spoločnosťou BP. Očakáva sa, že do konca budúceho desaťročia by ložisko malo denne vyprodukovať až 2,85 milióna barelov ropy (1 barel = 159 litrov), čo by z neho urobilo druhé najväčšie ložisko na svete. Momentálne denne vyrobí 1,43 milióna barelov ropy.
Naopak, produkcia v Iráne podľa údajov spracovaných agentúrou Bloomberg o rovnaké percento klesla a dosiahla najnižšiu úroveň od roku 1988. Podľa Medzinárodnej agentúry pre energetiku (IEA) sa bude situácia Iránu zhoršovať aj naďalej, keďže sa počíta s poklesom exportu i v roku 2013.
Predaj ropy je pre Irak jediný zdroj príjmov
Irak, ako dodal Bloomberg, dosiahol minulý mesiac priemernú dennú produkciu 3,35 milióna barelov ropy, produkcia Iránu klesla na 2,7 milióna barelov/deň. To je menej než priemerná denná produkcia Venezuely alebo Kuvajtu.
Ako uviedli ekonómovia, Irak bude aj naďalej dodávať toľko ropy, koľko je schopný, pretože táto komodita je a ešte dlho ostane jediným zdrojom jeho príjmov. Najnovšie údaje zároveň poukazujú na to, ako rýchlo sa môže ekonomická situácia v krajine zmeniť v závislosti od jej medzinárodného postavenia. Zatiaľ čo Irak po zvrhnutí režimu Saddáma Husajna prilákal do krajiny desiatky zahraničných ropných koncernov a podľa Medzinárodného menového fondu (MMF) sa stal po Líbyi druhou najrýchlejšie rastúcou ekonomikou v regióne Blízkeho východu a severnej Afriky, Irán v dôsledku sankcií za sporný jadrový program zaznamená tento rok pokles ekonomiky. Ako dodal MMF, hrubý domáci produkt (HDP) Iraku by mal tento rok vzrásť o 10,2 % a v roku 2013 až o 14,7 %.
Napriek úspešnému vývoju v Iraku za posledné roky sa však na export ropy z tejto krajiny stále nedá na 100 % spoľahnúť. Dôvodom sú pokračujúce spory medzi centrálnou vládou v Bagdade a regionálnou vládou v Kurdistane za to, kto má právomoc nad rozvojom ropných ložísk v Kurdistane na severe Iraku, a tým aj prístup k ziskom plynúcim z prieskumu a ťažby. Kurdi tvrdia, že majú právo na rozvoj ložísk na svojom území bez zasahovania Bagdadu, zatiaľ čo podľa irackej vlády je ropa majetkom celého štátu a Kurdi si na ložiská nemôžu robiť nárok.
