Na archívnej snímke sú centrifúgy v podzemnom jadrovm zariadení Fordú 5. novembra 2019. Foto: TASR/AP
Zmienené typy centrifúg umožňujú obohacovanie uránu rýchlejším tempom a vo väčšom množstve ako iránske zariadenia prvej generácie, ktoré ako jediné smie Teherán na základe danej dohody používať.
Teherán 10. apríla (TASR) - Irán v sobotu oznámil, že uviedol do činnosti pokročilé centrifúgy, ktoré rýchlejšie obohacujú urán, čím opäť porušil svoje záväzky vyplývajúce z problematickej jadrovej dohody.
Iránsky prezident Hasan Rúhání slávnostne otvoril kaskády 164 centrifúg typu IR-6 a 30 centrifúg typu IR-5 v jadrovom zariadení na obohacovanie uránu Natanz. Ceremoniál vysielala štátna televízia, informuje tlačová agentúra AFP.
Zmienené typy centrifúg umožňujú obohacovanie uránu rýchlejším tempom a vo väčšom množstve ako iránske zariadenia prvej generácie, ktoré ako jediné smie Teherán na základe danej dohody používať.
Rúhání počas ceremónie, ktorá sa kryla s piatkovým iránskym Národným dňom nukleárnych technológií, znova zdôraznil, že jadrový program jeho islamskej republiky je určený výlučne pre "mierové" účely.
Najnovší krok Iránu prišiel iba niekoľko dní po tom, ako sa vo Viedni začali rozhovory zamerané na záchranu jadrovej dohody medzi predstaviteľmi zvyšných signatárskych strán. Rokovalo sa aj o návrate Spojených štátov k tomuto dokumentu; bývalý americký prezident Donald Trump vyňal USA z jadrovej dohody s Iránom v roku 2018. Na archívnej snímke iránska vlajka veje pred budovou Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) vo Viedni 10. júla 2019.Foto: TASR/AP
Viedenské rozhovory sa nezameriavajú len na uvoľnenie ochromujúcich ekonomických sankcií, ktoré Trump vtedy znovu uvalil na Teherán, ale aj na to, aby Irán začal opäť dodržiavať záväzky stanovené v tejto dohode.
Všetky zúčastnené strany uviedli, že rozhovory, na ktorých sa Washington priamo nezúčastňuje, ale ako sprostredkovateľa využíva Európsku úniu, sa začali dobre.
Vyjednávači za Britániu, Čínu, Francúzsko, Nemecko, Rusko a Irán po prvých troch dňoch rokovaní "s uspokojením konštatovali počiatočný pokrok," uviedol Michail Uľjanov, ruský diplomat a stály predstaviteľ Ruska pre medzinárodné organizácie vo Viedni.
Británia, Čína, Francúzsko, Nemecko, Rusko a USA podpísali v roku 2015 s Iránom tzv. jadrovú dohodu - známu aj pod názvom Spoločný komplexný akčný plán (JCPOA) -, ktorá zaviazala Teherán, aby výmenou za zrušenie medzinárodných ekonomických sankcií výrazne obmedzil svoje jadrové kapacity.
Nový americký prezident Joe Biden prisľúbil, že USA sa k dohode vrátia pod podmienkou, že Irán najskôr začne znovu rešpektovať záväzky, od ktorých upustil po Trumpovom rozhodnutí. Teherán však tvrdí, že prvý krok musia naopak urobiť USA, a to v podobe zrušenia všetkých sankcií.
