Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Reťazce sa totiž strážia navzájom a strážia ich aj zákazníci.
Autor TASR
Bratislava 2. augusta (TASR) - V roku 2022 ceny potravín prudko rástli a veľké reťazce čelili obvineniam, že prispievajú k nárastu cien a potravinovej inflácie. Podľa prepočtov Inštitútu pre stratégie a analýzy - ISA tomu tak nebolo. Reťazce sa totiž strážia navzájom a strážia ich aj zákazníci. Kto priveľmi zvyšuje ceny, prichádza o zákazníkov aj o podiel na trhu.
Najväčšie potravinové reťazce na Slovensku v roku 2022 mali podľa analýzy ISA väčšinou mierne nižšie hrubé marže ako rok predtým. "To znamená, že potravinovú infláciu skôr tlmili, pretože ceny v ich predajniach rástli mierne pomalšie ako ceny, za ktoré tovar nakúpili," uviedol v analýze inštitút.
Hrubá marža, ktorá predstavuje rozdiel medzi tržbami za predaný tovar a nákladmi na nákup tohto tovaru, a to celé v pomere k tržbám za predaný tovar, klesala v rozmedzí o 0,1 až 1,4 percentuálneho bodu (p. b.). Jediným reťazcom, ktorý dosiahol medziročne mierne vyššiu hrubú maržu (nárast z 23,7 % na 24 %), bola Coop Jednota, ktorá má však dlhodobo najnižšiu hrubú maržu spomedzi veľkých reťazcov.
Päť najväčších potravinových reťazcov na Slovensku (Lidl, Kaufland, Tesco, Coop Jednota a Billa) má na trhu maloobchodného predaja potravín viac ako 90-percentný podiel.
Počas roka 2022 rástli ich tržby v priemere o viac ako 11 %. Priemerná harmonizovaná inflácia bola v tom čase 12,1 %, potravinová 18,6 %, teda tržby najväčších reťazcov rástli pomalšie, ako rástli ceny potravín v slovenskej ekonomike.
Nadpriemerný rast tržieb podľa ISA predviedli Lidl a Kaufland. Oba reťazce však znižovali svoju maržu najviac zo všetkých. Prvý o 1,3 p. b., druhý o 1,4 p. b., čo znamená pokles o 4,7 resp. o 4,9 %. Podobný vývoj je možné pozorovať aj počas predchádzajúcich rokov. V období 2017 až 2022 si najväčšie siete potravín museli vybrať medzi vyššími maržami, alebo silnejším podielom na trhu. Ani jednému sa v strednodobom horizonte nedarilo zlepšenie v oboch parametroch naraz.
"Porovnaním vývoja podielu na trhu zistíme, že ešte v rokoch 2017 a 2018 bolo lídrom Tesco. Lidl bol dvojkou a postupne zvyšoval tržby na úkor svojich konkurentov, až kým sa neprepracoval na čelo trhu. Zároveň si tým však znížil ziskovosť," upozornil inštitút.
Zatiaľ čo v roku 2017 mal Lidl hrubú maržu na úrovni 27 % , v roku 2022 bola na úrovni 26,6 %. Tesco v tom istom čase zvýšilo svoju maržu z 23,8 na 26,1 %, podiel na trhu mu však klesol o 4,8 p. b.
Hrubé marže potravinových reťazcov na Slovensku sú podľa ISA porovnateľné s ČR, vyššie ako v Poľsku a nižšie ako v Maďarsku. "Nie je preto možné povedať, že by boli najvyššie v regióne, patria skôr k priemeru. Ak by sme zostavili rebríček piatich reťazcov z V4, ktoré majú najvyššie hrubé marže, prvé tri by boli z Maďarska, na štvrtom by bol reťazec z Českej republiky a na piatom reťazec z Poľska," dodal v analýze inštitút ISA.
Najväčšie potravinové reťazce na Slovensku v roku 2022 mali podľa analýzy ISA väčšinou mierne nižšie hrubé marže ako rok predtým. "To znamená, že potravinovú infláciu skôr tlmili, pretože ceny v ich predajniach rástli mierne pomalšie ako ceny, za ktoré tovar nakúpili," uviedol v analýze inštitút.
Hrubá marža, ktorá predstavuje rozdiel medzi tržbami za predaný tovar a nákladmi na nákup tohto tovaru, a to celé v pomere k tržbám za predaný tovar, klesala v rozmedzí o 0,1 až 1,4 percentuálneho bodu (p. b.). Jediným reťazcom, ktorý dosiahol medziročne mierne vyššiu hrubú maržu (nárast z 23,7 % na 24 %), bola Coop Jednota, ktorá má však dlhodobo najnižšiu hrubú maržu spomedzi veľkých reťazcov.
Päť najväčších potravinových reťazcov na Slovensku (Lidl, Kaufland, Tesco, Coop Jednota a Billa) má na trhu maloobchodného predaja potravín viac ako 90-percentný podiel.
Počas roka 2022 rástli ich tržby v priemere o viac ako 11 %. Priemerná harmonizovaná inflácia bola v tom čase 12,1 %, potravinová 18,6 %, teda tržby najväčších reťazcov rástli pomalšie, ako rástli ceny potravín v slovenskej ekonomike.
Nadpriemerný rast tržieb podľa ISA predviedli Lidl a Kaufland. Oba reťazce však znižovali svoju maržu najviac zo všetkých. Prvý o 1,3 p. b., druhý o 1,4 p. b., čo znamená pokles o 4,7 resp. o 4,9 %. Podobný vývoj je možné pozorovať aj počas predchádzajúcich rokov. V období 2017 až 2022 si najväčšie siete potravín museli vybrať medzi vyššími maržami, alebo silnejším podielom na trhu. Ani jednému sa v strednodobom horizonte nedarilo zlepšenie v oboch parametroch naraz.
"Porovnaním vývoja podielu na trhu zistíme, že ešte v rokoch 2017 a 2018 bolo lídrom Tesco. Lidl bol dvojkou a postupne zvyšoval tržby na úkor svojich konkurentov, až kým sa neprepracoval na čelo trhu. Zároveň si tým však znížil ziskovosť," upozornil inštitút.
Zatiaľ čo v roku 2017 mal Lidl hrubú maržu na úrovni 27 % , v roku 2022 bola na úrovni 26,6 %. Tesco v tom istom čase zvýšilo svoju maržu z 23,8 na 26,1 %, podiel na trhu mu však klesol o 4,8 p. b.
Hrubé marže potravinových reťazcov na Slovensku sú podľa ISA porovnateľné s ČR, vyššie ako v Poľsku a nižšie ako v Maďarsku. "Nie je preto možné povedať, že by boli najvyššie v regióne, patria skôr k priemeru. Ak by sme zostavili rebríček piatich reťazcov z V4, ktoré majú najvyššie hrubé marže, prvé tri by boli z Maďarska, na štvrtom by bol reťazec z Českej republiky a na piatom reťazec z Poľska," dodal v analýze inštitút ISA.
