Inštitút spresnil, že medzi rokmi 2010 až 2018 sa Slovensko v pocite chudoby držalo niekoľko percentuálnych bodov pod priemerom EÚ a zlom nastal až v roku 2019.
Autor TASR
Bratislava 29. novembra (TASR) - Minulý rok pociťovalo na Slovensku mieru chudoby 30,3 % ľudí, čo je oproti roku 2020 nárast o 3,7 %. Ide tak o tretiu najvyššiu hodnotu v EÚ, pričom priemer v európskych krajinách je na hodnote 24,1 %. Miera pociťovanej chudoby a rizika chudoby sa však výrazne líši. V aktuálnom ekonomickom prehľade na to poukázal Inštitút pre stratégie a analýzy (ISA) na základe údajov Eurostatu.
"Na Slovensku bol vlani rozdiel medzi mierou pociťovanej chudoby a podielom ľudí ohrozených chudobou 16 percentuálnych bodov (p. b.), čo je po Grécku druhý najvyšší rozdiel v EÚ," uviedol ISA. Doplnil, že podľa rizika chudoby, ktoré je merané podielom ľudí pod hranicou 60 % mediánového príjmu, je Slovensko so 14,3 % pod priemerom EÚ. Jedným z možných vysvetlení rozdielu je podľa neho nízka príjmová nerovnosť v krajine, ktorá spôsobuje, že pod touto hranicou sa ocitne menšie percento ľudí.
Inštitút spresnil, že medzi rokmi 2010 až 2018 sa Slovensko v pocite chudoby držalo niekoľko percentuálnych bodov pod priemerom EÚ a zlom nastal až v roku 2019. Kým v ostatných krajinách podiel klesal, na Slovensku začal stúpať. V roku 2023 malo vyšší podiel iba Bulharsko s 33,2 % a Grécko so 67 %.
"Z okolitých štátov má najnižší podiel Česko (13,4 %), ktorému sa podarilo predbehnúť Rakúsko (13,7 %). Poľsko má 15,1 % a Maďarsko 22,7 % ," uzavrel ISA s tým, že medzi štáty s najnižším pocitom chudoby patrí Luxembursko na úrovni 6,8 %, Holandsko s viac ako ôsmimi percentami a Fínsko s desiatimi percentami.
"Na Slovensku bol vlani rozdiel medzi mierou pociťovanej chudoby a podielom ľudí ohrozených chudobou 16 percentuálnych bodov (p. b.), čo je po Grécku druhý najvyšší rozdiel v EÚ," uviedol ISA. Doplnil, že podľa rizika chudoby, ktoré je merané podielom ľudí pod hranicou 60 % mediánového príjmu, je Slovensko so 14,3 % pod priemerom EÚ. Jedným z možných vysvetlení rozdielu je podľa neho nízka príjmová nerovnosť v krajine, ktorá spôsobuje, že pod touto hranicou sa ocitne menšie percento ľudí.
Inštitút spresnil, že medzi rokmi 2010 až 2018 sa Slovensko v pocite chudoby držalo niekoľko percentuálnych bodov pod priemerom EÚ a zlom nastal až v roku 2019. Kým v ostatných krajinách podiel klesal, na Slovensku začal stúpať. V roku 2023 malo vyšší podiel iba Bulharsko s 33,2 % a Grécko so 67 %.
"Z okolitých štátov má najnižší podiel Česko (13,4 %), ktorému sa podarilo predbehnúť Rakúsko (13,7 %). Poľsko má 15,1 % a Maďarsko 22,7 % ," uzavrel ISA s tým, že medzi štáty s najnižším pocitom chudoby patrí Luxembursko na úrovni 6,8 %, Holandsko s viac ako ôsmimi percentami a Fínsko s desiatimi percentami.