Bratislava 9. augusta (TASR) - Bežný nákup potravín medziročne zlacnel o 1,81 eura a veľký rodinný nákup zaznamenal zníženie o viac ako päť eur. Najväčší vplyv na poklese cien potravín má udržanie energetickej pomoci, ktorá znížila celkovú infláciu o sedem percent. Poukázal na to Inštitút sociálnej demokracie (ISD), personálne prepojený s koaličnou stranou Hlas-SD, ktorý na základe údajov Štatistického úradu (ŠÚ) SR porovnal simulovaný nákup potravín v medzimesačnom a medziročnom vývoji.

"Obidva typy nákupov opäť mierne klesajú. Ceny potravín tak opäť dosahujú stabilitu a držia infláciu aj peňaženky domácností pod kontrolou. Najväčším problémom vysokých cien potravín sú samotné reťazce, ktoré svojou cenovou politikou zásadne ovplyvňujú trh," uviedol predseda správnej rady ISD Martin Halás.

Doplnil, že bežný aj rodinný nákup postupne mierne zlacňujú. Medziročne pri bežnom nákupe ide podľa neho o pokles o viac ako štyri percentá a medzimesačne o viac ako jedno percento. Z 99 potravín v júli 2024 oproti minulému roku klesli ceny u 61 z nich. O viac ako desať percent sa medziročne znížili ceny mäsových výrobkov. Poklesli aj ceny slepačích vajec, repkového oleja, hrušiek, paradajok, žltej cibule či mrkvy. Naopak, nárast cien nad desať percent zaznamenali potraviny ako čerstvé maslo, smotanová nátierka, šalátová uhorka, panenský olivový olej alebo kvasená kapusta.

Halás spresnil, že pri porovnaní mesiacov jún a júl 2024 došlo k poklesu cien pri 54 potravinách. Viac ako desaťpercentné zlacnenie zaznamenali paradajky, slivky, červený melón, banány, slepačie vajcia či údená makrela. Bez zmeny zostali ceny rožkov, trvanlivého plnotučného mlieka, kyslej smotany, bezvaječných cestovín alebo ovsených vločiek. O viac ako desať percent, naopak, medzimesačne stúpli ceny šunkovej salámy, polohrubej pšeničnej múky, čerstvého masla, lúpanej ryže či sterilizovaného leča.

Najvýraznejší vplyv na poklese cien potravín má podľa šéfa ISD udržanie energetickej pomoci, ktorá znížila celkovú infláciu o sedem percent. Bez tejto pomoci by sa inflácia tento rok pohybovala na úrovni desiatich percent. "Bez energetickej pomoci by bolo možné počítať s až 20 % rastom cien elektrickej energie, čo by sa následne premietlo aj do cien potravín. Pozitívne je aj to, že nám tento rok neklesajú reálne mzdy, ktoré tri roky po sebe klesali. Postupne tak vidíme pozitívny obrat v kúpyschopnosti slovenských domácností," ozrejmil Halás.

Dodal, že najväčším ohrozením pre peňaženky Slovákov z pohľadu cien potravín sú zahraničné reťazce a vonkajšia nestabilita energetických surovín, ako sú dodávky zemného plynu, ropy a energií.