Bratislava 13. októbra (TASR) - Z oficiálnych štatistík Eurostatu prestalo Slovensko po roku 2015 dobiehať priemer Európskej únie (EÚ) v hrubom domácom produkte (HDP) na obyvateľa pri vzatí do úvahy rozdielov v cenových úrovniach medzi členskými štátmi. Nepriaznivý vývoj v oficiálnych štatistikách je však ovplyvnený dátami, ktoré Slovensko dodáva do výpočtov Eurostatu s nedostatkami. Vyplýva to z analýzy Inštitútu sociálnej politiky (ISP).

"Najdôležitejšími faktormi sú nadhodnotenie výdavkov na nájomné v národných účtoch po ich rozsiahlej revízii v roku 2019, ako aj vykazovanie príliš nízkej plochy domov a bytov," priblížil autor analýzy Marek Hlaváč. Ak by sa tieto nedostatky upravili, slovenský HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily by v roku 2022 podľa analýzy ISP dobiehal úroveň priemeru EÚ na 71 %. Je to o tri percentuálne body viac, ako uvádzajú oficiálne štatistiky Eurostatu. Hodnoty však aj naďalej naznačujú stagnáciu až pokles oproti úrovni dobiehania, ktorú Slovensko dosahovalo v roku 2016.

Vo výške čistých zárobkov domácností aj napriek stagnácii však nie je SR na posledných miestach, ako uvádza Eurostat. V roku 2022 boli v porovnaní so zvyškom EÚ čisté zárobky na Slovensku nízke, boli však vyššie ako v Chorvátsku či v Bulharsku.

Hlaváč upozornil na to, že nepriaznivý vývoj štatistík o HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily ovplyvňuje aj nákladovosť financovania štátneho dlhu a výšku pridelených Európskych štrukturálnych a investičných fondov.