Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Na prvých miestach rebríčka sa ocitli Fínsko, Švédsko a Dánsko.
Autor TASR
Bratislava 10. júla (TASR) – Slovensko v digitalizácii zaostáva za ostatnými členskými krajinami Európskej únie. V Európskom Indexe digitálnej ekonomiky a spoločnosti si Slovensko od roku 2018 pohoršilo o dve priečky a tento rok sa umiestnilo na 22. mieste. Upozornil na to analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák.
„Aj keď si Slovensko pripísalo v niektorých čiastkových indikátoroch zlepšenie, čím sa celkové bodové hodnotenie zvýšilo, priemer krajín EÚ sa posunul výraznejšie," dodal Horňák.
Na prvých miestach rebríčka sa ocitli Fínsko, Švédsko a Dánsko. Naopak, na chvoste rebríčka sa nachádzajú Bulharsko, Grécko a Rumunsko. Z krajín V4 dosiahlo najlepšie umiestnenie Česko (17. miesto), Maďarsko je o priečku vyššie ako Slovensko a Poľsko zase o priečku nižšie.
Horňák upozornil hlavne na oblasť ľudského kapitálu, kde priemer EÚ medziročne výrazne vzrástol, na Slovensku však zaznamenal index najnižšiu hodnotu za posledné roky.
„Iba niečo vyše polovice obyvateľov má základné digitálne zručnosti (54 %) alebo základné softvérové zručnosti (56 %), ešte horší výsledok zaznamenávame pri vyšších než základných digitálnych zručnostiach (27 %)," vyčíslil Horňák.
Naopak, na Slovensku sa zvýšil podiel odborníkov na informačné a komunikačné technológie, ako aj podiel žien zamestnaných v tejto oblasti – ten je však stále medzi najnižšími spomedzi hodnotených krajín.
Ako dodal analytik, budovanie digitálne zručného ľudského kapitálu je nevyhnutnosťou pre ďalší rast krajiny, pričom základom je kvalitné vzdelanie. Zaostávaním v tejto oblasti sa už od skorého veku začínajú vytvárať bariéry a nerovnosť príležitostí, čo sa môže v dospelosti odraziť na nižšom príjme a v konečnom dôsledku to môže priniesť stratu aj celej spoločnosti pre nevyužitý potenciál, upozornil Horňák.
Vyzdvihol však výrazný progres v oblasti digitálnych verejných služieb, kde od roku 2016 sa Slovensko dostalo na takmer dvojnásobnú úroveň.
„Opäť však sledujeme trend, keď sa ostatné krajiny posúvali výrazne viac než Slovensko, čím sa dostávame na 26. priečku spomedzi 28 členských štátov EÚ," dodal analytik. Najväčšie medzery sú podľa neho pri online komunikácii s verejnými inštitúciami, ale aj v otvorených dátach, kde má Slovensko oproti priemeru EÚ medzeru o polovicu.
„Aj keď si Slovensko pripísalo v niektorých čiastkových indikátoroch zlepšenie, čím sa celkové bodové hodnotenie zvýšilo, priemer krajín EÚ sa posunul výraznejšie," dodal Horňák.
Na prvých miestach rebríčka sa ocitli Fínsko, Švédsko a Dánsko. Naopak, na chvoste rebríčka sa nachádzajú Bulharsko, Grécko a Rumunsko. Z krajín V4 dosiahlo najlepšie umiestnenie Česko (17. miesto), Maďarsko je o priečku vyššie ako Slovensko a Poľsko zase o priečku nižšie.
Horňák upozornil hlavne na oblasť ľudského kapitálu, kde priemer EÚ medziročne výrazne vzrástol, na Slovensku však zaznamenal index najnižšiu hodnotu za posledné roky.
„Iba niečo vyše polovice obyvateľov má základné digitálne zručnosti (54 %) alebo základné softvérové zručnosti (56 %), ešte horší výsledok zaznamenávame pri vyšších než základných digitálnych zručnostiach (27 %)," vyčíslil Horňák.
Naopak, na Slovensku sa zvýšil podiel odborníkov na informačné a komunikačné technológie, ako aj podiel žien zamestnaných v tejto oblasti – ten je však stále medzi najnižšími spomedzi hodnotených krajín.
Ako dodal analytik, budovanie digitálne zručného ľudského kapitálu je nevyhnutnosťou pre ďalší rast krajiny, pričom základom je kvalitné vzdelanie. Zaostávaním v tejto oblasti sa už od skorého veku začínajú vytvárať bariéry a nerovnosť príležitostí, čo sa môže v dospelosti odraziť na nižšom príjme a v konečnom dôsledku to môže priniesť stratu aj celej spoločnosti pre nevyužitý potenciál, upozornil Horňák.
Vyzdvihol však výrazný progres v oblasti digitálnych verejných služieb, kde od roku 2016 sa Slovensko dostalo na takmer dvojnásobnú úroveň.
„Opäť však sledujeme trend, keď sa ostatné krajiny posúvali výrazne viac než Slovensko, čím sa dostávame na 26. priečku spomedzi 28 členských štátov EÚ," dodal analytik. Najväčšie medzery sú podľa neho pri online komunikácii s verejnými inštitúciami, ale aj v otvorených dátach, kde má Slovensko oproti priemeru EÚ medzeru o polovicu.
