Na margo digitalizácie priemyslu Fitoš uviedol, že Slovensko nutne potrebuje digitalizovať fabriky a zvyšovať tak ich konkurencieschopnosť.
Autor TASR
Bratislava 7. februára (TASR) – Vo svete technológií existuje niekoľko megatrendov, pri ktorých už niet pochybností, že predstavujú technologickú budúcnosť, nielen pre výrobu či priemysel, ale pre všetky oblasti, napríklad aj pre zdravotníctvo. V rozhovore pre TASR to uviedol prezident IT Asociácie Slovenska (ITAS) Emil Fitoš. Medzi tieto megatrendy by zaradil rozvoj umelej inteligencie, prepájanie internetu vecí, digitalizáciu priemyslu a inteligentnú energetiku.
Umelá inteligencie podľa Fitoša môže mať dramatické dosahy na pracovnú silu, a to nie len na tú vo fabrikách, ale aj na tie, ktoré vykonávajú rutinnú činnosť, ako spracovanie faktúr, cestovných výkazov a podobne. "Toto všetko sa už umelá inteligencia dokáže naučiť, nástroje na to sa už bežne predávajú. Firmy, ktoré majú takéto riešenia, sú veľmi vysoko hodnotené na burze, navzájom si konkurujú a je ich viac ako jednociferný počet," okomentoval Fitoš.
Príležitosť Fitoš vidí aj v rozvoji internetu vecí. Ako vysvetlil, znamená to prepájanie dát, ktoré vznikajú rozličnými spôsobmi. "Zbierate dáta o vašom podnikaní, výrobe, výrobnej linke, objednávkach či dodávkach a využívate to na to, aby ste ako firma fungovali lepšie, rýchlejšie, s menšími poruchami, efektívnejšie, s väčším využitím ľudí a strojov," spresnil Fitoš.
Na margo digitalizácie priemyslu Fitoš uviedol, že Slovensko nutne potrebuje digitalizovať fabriky a zvyšovať tak ich konkurencieschopnosť. Je to totiž podmienkou toho, aby sa slovenské podniky udržali v dodávateľsko-odberateľských reťazcoch, ktoré sú v podstate medzinárodné, pretože Slovensko je proexportne orientovanou ekonomikou.
Fitoš vidí príležitosť aj v inováciách, ktoré budú zohrávať rolu práve pri technológiách ako sú internet vecí či umelá inteligencia. Na ilustráciu uviedol, že Slovensko má zdigitalizované svoje kultúrne dedičstvo – všetky dáta sú uložené na serveroch. "Sú to obrovské dáta, na ktoré sa dá pustiť umelá inteligencia a môžeme ju začať učiť, akým spôsobom tieto dáta vyťažovať a poskytovať ich tomu, kto ich potrebuje," vyslovil svoju víziu Fitoš.
Príležitosťou je podľa Fitoša aj inteligentná energetika, teda prepájanie obnoviteľných zdrojov či výmena dát medzi účastníkmi trhu v zmysle ekologizácie energetiky. V tomto kontexte vyzdvihol praktickosť výmeny ekonomických dát. "Keď máte na streche fotovoltiku, tak keď svieti slnko, vyrábate, a zase večer, keď sa sprchujete alebo kúrite, tak míňate. Čiže cez deň chcete predávať, večer zase nakupovať, prípadne chcete zaplatiť len za ten rozdiel," vysvetlil Fitoš.
Umelá inteligencie podľa Fitoša môže mať dramatické dosahy na pracovnú silu, a to nie len na tú vo fabrikách, ale aj na tie, ktoré vykonávajú rutinnú činnosť, ako spracovanie faktúr, cestovných výkazov a podobne. "Toto všetko sa už umelá inteligencia dokáže naučiť, nástroje na to sa už bežne predávajú. Firmy, ktoré majú takéto riešenia, sú veľmi vysoko hodnotené na burze, navzájom si konkurujú a je ich viac ako jednociferný počet," okomentoval Fitoš.
Príležitosť Fitoš vidí aj v rozvoji internetu vecí. Ako vysvetlil, znamená to prepájanie dát, ktoré vznikajú rozličnými spôsobmi. "Zbierate dáta o vašom podnikaní, výrobe, výrobnej linke, objednávkach či dodávkach a využívate to na to, aby ste ako firma fungovali lepšie, rýchlejšie, s menšími poruchami, efektívnejšie, s väčším využitím ľudí a strojov," spresnil Fitoš.
Na margo digitalizácie priemyslu Fitoš uviedol, že Slovensko nutne potrebuje digitalizovať fabriky a zvyšovať tak ich konkurencieschopnosť. Je to totiž podmienkou toho, aby sa slovenské podniky udržali v dodávateľsko-odberateľských reťazcoch, ktoré sú v podstate medzinárodné, pretože Slovensko je proexportne orientovanou ekonomikou.
Fitoš vidí príležitosť aj v inováciách, ktoré budú zohrávať rolu práve pri technológiách ako sú internet vecí či umelá inteligencia. Na ilustráciu uviedol, že Slovensko má zdigitalizované svoje kultúrne dedičstvo – všetky dáta sú uložené na serveroch. "Sú to obrovské dáta, na ktoré sa dá pustiť umelá inteligencia a môžeme ju začať učiť, akým spôsobom tieto dáta vyťažovať a poskytovať ich tomu, kto ich potrebuje," vyslovil svoju víziu Fitoš.
Príležitosťou je podľa Fitoša aj inteligentná energetika, teda prepájanie obnoviteľných zdrojov či výmena dát medzi účastníkmi trhu v zmysle ekologizácie energetiky. V tomto kontexte vyzdvihol praktickosť výmeny ekonomických dát. "Keď máte na streche fotovoltiku, tak keď svieti slnko, vyrábate, a zase večer, keď sa sprchujete alebo kúrite, tak míňate. Čiže cez deň chcete predávať, večer zase nakupovať, prípadne chcete zaplatiť len za ten rozdiel," vysvetlil Fitoš.