Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Potravinársky priemysel je finančne veľmi poddimenzovaný, a to nielen v oblasti technologických zariadení, ale aj v oblasti inovatívnosti produktov.
Autor TASR
Bratislava 21. júla (TASR) – Hlavným problémom slovenského poľnohospodárstva je najmä rozdrobenosť poľnohospodárskej pôdy, problémom potravinárstva finančné poddimenzovanie. Uviedla to na tlačovej besede v Bratislave poslankyňa Národnej rady SR za stranu SaS Jarmila Halgašová po skončení workshopu Nitriansky kraj – poľnohospodársky a potravinársky región.
„Zhodli sme sa v tom, že v rámci poľnohospodárstva tým najväčším problémom je rozdrobenosť pozemkov. Treba teda začať s pozemkovými úpravami, netreba rozmýšľať nad tým, či vybraných predchádzajúcou vládou vybraných 168 katastrálnych úradov bolo, alebo nebolo dobrých, treba s nimi začať a v rámci ďalšieho procesu treba pripravovať nové katastrálne územia na pozemkovú úpravy. Mala by sa zároveň začať diskusia ako zabrániť opätovnému drobeniu pôdy, napríklad zmenou legislatívy v oblasti dedenia lebo nejakým iným spôsobom. Toto jednoznačne pomôže pri diverzifikácii poľnohospodárstva," priblížila Halgašová.
Podľa jej slov je následne potrebné zabezpečiť podporu najmä špecializovanej rastlinnej výroby a živočíšnej výroby.
„Na území Slovenska by sa nemala pestovať len repka a slnečnica. Na to, aby sme boli sebestační v produkcii ovocia, nám podľa vyjadrení ovocinárov postačuje pestovateľské plochy rozšíriť o asi 5000 hektárov, čo sa dá dosiahnuť za štyri až päť rokov," povedala. Na uvedené podľa Halgašovej musí nadväzovať obnova zavlažovacích zariadení.
„Následne je potrebné podporovať vznik odbytových združení, aby sa produkcia ovocia a zeleniny dokázala dostať do obchodných reťazcov," podčiarkla.
Účastníci workshopu sa podľa Halgašovej zhodli taktiež na tom, že nesmie byť opomenutá ani podpora slovenskému potravinárskemu priemyslu.
„Toto odvetvie je finančne veľmi poddimenzované, a to nielen v oblasti technologických zariadení, ale aj v oblasti inovatívnosti produktov," informovala. Potravinárstvo podľa nej potrebuje okamžité nástroje finančnej podpory.
Na diskusnom podujatí o agropotravinárskom sektore sa zúčastnil aj štátny tajomník Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR Martin Fecko (OĽaNO), ako aj predstavitelia Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) a Potravinárskej komory Slovenska (PKS).
Podľa Fecka 'alfou a omegou' v najbližšom období v agrosektore bude rozumné hospodárenie na pôde, nie 'kšéftárenie' s dotáciami. V rámci klimatických zmien bude podľa neho významnou výzvou aj zadržiavanie vody krajine. „Voda bude nad zlato, bude nad ropu," poznamenal Fecko.
„Pri pomoci poľnohospodárstvu je veľmi dôležité, aby sme prešli k riešeniam, teda aby sa od fráz, ktoré vedú poľnohospodári aj politici, pristúpilo ku konkrétnym riešeniam, ako dosiahnuť hlavné ciele," upozornil predseda SPPK Emil Macho. Podľa prezidenta PKS Daniela Poturnaya koronakríza v uplynulých mesiacoch ukázala, že veci, ktoré sme si nevedeli predstaviť, sa môžu udiať zo dňa na deň.
„Zo dňa na deň sa môžu uzavrieť hranice, môže sa obmedziť prevoz tovaru vrátane potravín. To nám ukazuje, aká je potravinová bezpečnosť pre Slovensko dôležitá," uzavrel prezident PKS.
„Zhodli sme sa v tom, že v rámci poľnohospodárstva tým najväčším problémom je rozdrobenosť pozemkov. Treba teda začať s pozemkovými úpravami, netreba rozmýšľať nad tým, či vybraných predchádzajúcou vládou vybraných 168 katastrálnych úradov bolo, alebo nebolo dobrých, treba s nimi začať a v rámci ďalšieho procesu treba pripravovať nové katastrálne územia na pozemkovú úpravy. Mala by sa zároveň začať diskusia ako zabrániť opätovnému drobeniu pôdy, napríklad zmenou legislatívy v oblasti dedenia lebo nejakým iným spôsobom. Toto jednoznačne pomôže pri diverzifikácii poľnohospodárstva," priblížila Halgašová.
Podľa jej slov je následne potrebné zabezpečiť podporu najmä špecializovanej rastlinnej výroby a živočíšnej výroby.
„Na území Slovenska by sa nemala pestovať len repka a slnečnica. Na to, aby sme boli sebestační v produkcii ovocia, nám podľa vyjadrení ovocinárov postačuje pestovateľské plochy rozšíriť o asi 5000 hektárov, čo sa dá dosiahnuť za štyri až päť rokov," povedala. Na uvedené podľa Halgašovej musí nadväzovať obnova zavlažovacích zariadení.
„Následne je potrebné podporovať vznik odbytových združení, aby sa produkcia ovocia a zeleniny dokázala dostať do obchodných reťazcov," podčiarkla.
Účastníci workshopu sa podľa Halgašovej zhodli taktiež na tom, že nesmie byť opomenutá ani podpora slovenskému potravinárskemu priemyslu.
„Toto odvetvie je finančne veľmi poddimenzované, a to nielen v oblasti technologických zariadení, ale aj v oblasti inovatívnosti produktov," informovala. Potravinárstvo podľa nej potrebuje okamžité nástroje finančnej podpory.
Na diskusnom podujatí o agropotravinárskom sektore sa zúčastnil aj štátny tajomník Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR Martin Fecko (OĽaNO), ako aj predstavitelia Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) a Potravinárskej komory Slovenska (PKS).
Podľa Fecka 'alfou a omegou' v najbližšom období v agrosektore bude rozumné hospodárenie na pôde, nie 'kšéftárenie' s dotáciami. V rámci klimatických zmien bude podľa neho významnou výzvou aj zadržiavanie vody krajine. „Voda bude nad zlato, bude nad ropu," poznamenal Fecko.
„Pri pomoci poľnohospodárstvu je veľmi dôležité, aby sme prešli k riešeniam, teda aby sa od fráz, ktoré vedú poľnohospodári aj politici, pristúpilo ku konkrétnym riešeniam, ako dosiahnuť hlavné ciele," upozornil predseda SPPK Emil Macho. Podľa prezidenta PKS Daniela Poturnaya koronakríza v uplynulých mesiacoch ukázala, že veci, ktoré sme si nevedeli predstaviť, sa môžu udiať zo dňa na deň.
„Zo dňa na deň sa môžu uzavrieť hranice, môže sa obmedziť prevoz tovaru vrátane potravín. To nám ukazuje, aká je potravinová bezpečnosť pre Slovensko dôležitá," uzavrel prezident PKS.
