Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Repka je podľa ministra Mičovského plodina, ktorá je určená na technické spracovanie do palív.
Autor TASR
Bratislava 18. mája (TASR) - Produkcia repky olejnej presahuje 2,5-násobne potrebu Slovenska. Jej produkcia je symbolom doby, ktorá musí odísť do minulosti. Uviedol to pred pondelkovým rokovaním vládneho kabinetu minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Ján Mičovský (OĽaNO).
"Základným kľúčovým slovom nášho rezortu je sebestačnosť. Toto slovo dostalo iný význam v čase pandémie, ktorú prežívame. Zjavne vidíme, že stať sa sebestačným je veľmi dôležité. Nie je to žiadna politická deklarácia, povedzme si úprimne, je to otázka prežitia. Repka sa stala istým symbolom, uznávam, že trochu až nadužívaným, ale určite nie nepravdivým. Repky máme v tomto roku 147.000 hektárov, čo je približne 11 % ornej pôdy. Táto plodina je produkovaná v množstve, ktoré 2,5-násobne presahuje potrebu Slovenska," priblížil.
Repka je podľa Mičovského plodina, ktorá je určená na technické spracovanie do palív. "Je to plodina, ktorá podporuje niečo, čo s výživou, tobôž so zdravou výživou obyvateľstva, nemá vôbec, ale vôbec nič spoločné. Preto ja osobne, ale nejde o môj osobný názor, ide o potrebu všetkých obyvateľov Slovenska, som presvedčený, že produkcia tejto plodiny je symbolom doby, ktorá musí odísť do minulosti," podčiarkol.
Mičovský podľa svojich slov chápe, že pestovanie repky bolo a je výhodné pre mnohých pestovateľov. "Viem, že to bolo svojím spôsobom aj v rámci zákonných pravidiel prípustné. Fakt je, že doma vôbec nemáme spracovateľské kapacity na to, aby sme z repky urobili aspoň jedlý olej," poznamenal.
Podľa agroministra sa dá povedať, že všetka (doma spracovaná) repka ide do produkcie palív. "My si pritom kupujeme potraviny z dovozu, dokonca aj ten repkový olej si musíme kúpiť, čo je veľký paradox. Preto tento symbol zlého využívania pozemkov (na pestovanie repky) ja naozaj vidím," podčiarkol.
"My na to nepôjdeme tak, že repky musí byť menej. Pôjdeme na to spôsobom, ktorý nám budú umožňovať nové pravidlá Spoločnej poľnohospodárskej politiky (CAP) EÚ. Podporíme producentov, ktorí budú mladí, malí, strední, ale aj väčší, ale ktorí budú zameraní na plodiny, ktoré je možné v našich pôdnych a klimatických pomeroch dopestovať a ktoré všetci potrebujeme denne dostať na náš stôl," avizoval.
"Pýtam sa, naozaj je v poriadku, aby sme mali takú nízku (potravinovú) sebestačnosť (okolo 40 %, pozn. TASR)? Neprekáža občanom Slovenska, že musíme aj cesnak, aj cibuľu kupovať na druhých svetadieloch? Toto potrebujeme? Repka kričí tou žltou farbou, ale ja kričím nielen v mene svojom, ale v mene všetkých obyvateľov Slovenska, že potrebujeme produkovať plodiny, ktoré potrebujeme ráno, na obed aj večer mať na svojich stoloch," doplnil.
Dodal, že nejde o to, že by sa pestovanie repky znižovalo. "My ideme zvyšovať produkciu potravín, ktoré potrebujeme v rámci svojich výživových nevyhnutností. Verím, že práve pandémia nás upozorní na to, že sa končí éra akademických debát. Musíme pristúpiť k tomu, aby polia vyzerali menej žlto. Vnímam to tak, aby producenti nepestovali tri - štyri, ale deväť - desať druhov plodín," dodal Mičovský.
"Základným kľúčovým slovom nášho rezortu je sebestačnosť. Toto slovo dostalo iný význam v čase pandémie, ktorú prežívame. Zjavne vidíme, že stať sa sebestačným je veľmi dôležité. Nie je to žiadna politická deklarácia, povedzme si úprimne, je to otázka prežitia. Repka sa stala istým symbolom, uznávam, že trochu až nadužívaným, ale určite nie nepravdivým. Repky máme v tomto roku 147.000 hektárov, čo je približne 11 % ornej pôdy. Táto plodina je produkovaná v množstve, ktoré 2,5-násobne presahuje potrebu Slovenska," priblížil.
Repka je podľa Mičovského plodina, ktorá je určená na technické spracovanie do palív. "Je to plodina, ktorá podporuje niečo, čo s výživou, tobôž so zdravou výživou obyvateľstva, nemá vôbec, ale vôbec nič spoločné. Preto ja osobne, ale nejde o môj osobný názor, ide o potrebu všetkých obyvateľov Slovenska, som presvedčený, že produkcia tejto plodiny je symbolom doby, ktorá musí odísť do minulosti," podčiarkol.
Mičovský podľa svojich slov chápe, že pestovanie repky bolo a je výhodné pre mnohých pestovateľov. "Viem, že to bolo svojím spôsobom aj v rámci zákonných pravidiel prípustné. Fakt je, že doma vôbec nemáme spracovateľské kapacity na to, aby sme z repky urobili aspoň jedlý olej," poznamenal.
Podľa agroministra sa dá povedať, že všetka (doma spracovaná) repka ide do produkcie palív. "My si pritom kupujeme potraviny z dovozu, dokonca aj ten repkový olej si musíme kúpiť, čo je veľký paradox. Preto tento symbol zlého využívania pozemkov (na pestovanie repky) ja naozaj vidím," podčiarkol.
"My na to nepôjdeme tak, že repky musí byť menej. Pôjdeme na to spôsobom, ktorý nám budú umožňovať nové pravidlá Spoločnej poľnohospodárskej politiky (CAP) EÚ. Podporíme producentov, ktorí budú mladí, malí, strední, ale aj väčší, ale ktorí budú zameraní na plodiny, ktoré je možné v našich pôdnych a klimatických pomeroch dopestovať a ktoré všetci potrebujeme denne dostať na náš stôl," avizoval.
"Pýtam sa, naozaj je v poriadku, aby sme mali takú nízku (potravinovú) sebestačnosť (okolo 40 %, pozn. TASR)? Neprekáža občanom Slovenska, že musíme aj cesnak, aj cibuľu kupovať na druhých svetadieloch? Toto potrebujeme? Repka kričí tou žltou farbou, ale ja kričím nielen v mene svojom, ale v mene všetkých obyvateľov Slovenska, že potrebujeme produkovať plodiny, ktoré potrebujeme ráno, na obed aj večer mať na svojich stoloch," doplnil.
Dodal, že nejde o to, že by sa pestovanie repky znižovalo. "My ideme zvyšovať produkciu potravín, ktoré potrebujeme v rámci svojich výživových nevyhnutností. Verím, že práve pandémia nás upozorní na to, že sa končí éra akademických debát. Musíme pristúpiť k tomu, aby polia vyzerali menej žlto. Vnímam to tak, aby producenti nepestovali tri - štyri, ale deväť - desať druhov plodín," dodal Mičovský.
