Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Minister pripomenul, že systém je predražený, neúčelný, do istej miery zbytočný. Lacnejším a efektívnejším riešením by bolo podľa neho využívanie dronov.
Autor TASR
Bratislava 10. júla (TASR) – Protipožiarny kamerový systém, ktorý Lesy Slovenskej republiky obstarali za 23 miliónov eur bez dane z pridanej hodnoty, je krádež a špekulácia, ako odčerpať finančné prostriedky EÚ. Povedal to v piatok v reakcii na zverejnené výsledky kontroly Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR, ktorá sa zamerala práve na nákup tohto kamerového systému, minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ján Mičovský (OĽaNO). Podľa NKÚ manažéri podniku Lesy SR obstarali netransparentne a úrad výsledky kontroly posunul vyšetrovateľom NAKA.
"Nemôžem to nazvať inakšie, ako podlou krádežou, špekuláciou, ktorá bola založená na predstave, že tieto kamerové systémy budú akýmsi pláštikom na to, aby sme mohli tieto peniaze odčerpať," povedal Mičovský. Minister pripomenul, že systém je predražený, neúčelný, do istej miery zbytočný. Lacnejším a efektívnejším riešením by bolo podľa neho využívanie dronov.
Generálny riaditeľ štátnych lesov Matej Vigoda dodal, že problém nastal úplne na začiatku verejného obstarávania pri stanovení predpokladanej hodnoty zákazky. "Určite niekto pochybil. Ja budem rád, keď toho niekoho nájdeme," povedal Vigoda. Podľa riaditeľa je denne v lesoch veľké množstvo ľudí, lesníkov aj turistov, ktorí už v súčasnosti hlásia lesné požiare približne v rovnakom čase, ako kamerový systém. Vigoda tvrdil, že takýto systém Slovensko nepotrebuje. "Z môjho pohľadu sú to maximálne neefektívne vynaložené peniaze," dodal.
Zmluvu na dodanie protipožiarneho kamerového systému podpísal 4. marca 2016, deň pred parlamentnými voľbami, bývalý generálny riaditeľ podniku Peter Morong. Náklady na systém boli uhradené z fondov EÚ a zo štátneho rozpočtu. Podľa predsedu NKÚ Karola Mitríka sa nedá vylúčiť, že vzhľadom na pochybenia bude musieť Slovensko 15 miliónov eur Európskej únii vrátiť.
I keď štátne lesy za kamery z vlastných prostriedkov neplatili, na jeho prevádzku ročne vydávajú 180.000 eur. V poslednom období boli pritom ročné priemerné škody požiarmi na lesných porastoch vyčíslené na menej ako 100.000 eur. Systém navyše nechráni všetky lesné porasty na Slovensku, ale iba Záhorie, Nízke a Vysoké Tatry.
"Nemôžem to nazvať inakšie, ako podlou krádežou, špekuláciou, ktorá bola založená na predstave, že tieto kamerové systémy budú akýmsi pláštikom na to, aby sme mohli tieto peniaze odčerpať," povedal Mičovský. Minister pripomenul, že systém je predražený, neúčelný, do istej miery zbytočný. Lacnejším a efektívnejším riešením by bolo podľa neho využívanie dronov.
Generálny riaditeľ štátnych lesov Matej Vigoda dodal, že problém nastal úplne na začiatku verejného obstarávania pri stanovení predpokladanej hodnoty zákazky. "Určite niekto pochybil. Ja budem rád, keď toho niekoho nájdeme," povedal Vigoda. Podľa riaditeľa je denne v lesoch veľké množstvo ľudí, lesníkov aj turistov, ktorí už v súčasnosti hlásia lesné požiare približne v rovnakom čase, ako kamerový systém. Vigoda tvrdil, že takýto systém Slovensko nepotrebuje. "Z môjho pohľadu sú to maximálne neefektívne vynaložené peniaze," dodal.
Zmluvu na dodanie protipožiarneho kamerového systému podpísal 4. marca 2016, deň pred parlamentnými voľbami, bývalý generálny riaditeľ podniku Peter Morong. Náklady na systém boli uhradené z fondov EÚ a zo štátneho rozpočtu. Podľa predsedu NKÚ Karola Mitríka sa nedá vylúčiť, že vzhľadom na pochybenia bude musieť Slovensko 15 miliónov eur Európskej únii vrátiť.
I keď štátne lesy za kamery z vlastných prostriedkov neplatili, na jeho prevádzku ročne vydávajú 180.000 eur. V poslednom období boli pritom ročné priemerné škody požiarmi na lesných porastoch vyčíslené na menej ako 100.000 eur. Systém navyše nechráni všetky lesné porasty na Slovensku, ale iba Záhorie, Nízke a Vysoké Tatry.
