Poslanec J. Mihál prirovnal Program stability k predpovedi počasia, podľa I. Mikloša čísla v Programe stability hovoria iné ako písmenká, a to je problém.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 14. mája (TASR) – Slovensko znížilo za minulý rok deficit verejných financií pod 3 % hrubého domáceho produktu (HDP), keď klesol na 2,77 %. Ide o základnú podmienku, aby sa krajina vymanila z procedúry nadmerného deficitu.
Konštatuje to Program stability SR na roky 2014 až 2017, ktorý vláda každoročne posiela do Bruselu a dnes ho vzali na vedomie poslanci Národnej rady (NR) SR. Za vlaňajšok sa podľa neho vláde podarilo znížiť aj takzvaný štrukturálny deficit, keď klesol na 1,9 % z 3,8 % HDP predvlani.
Na zníženie deficitu pritom slovenská vláda potrebovala prijať opatrenia vo výške viac ako 1,5 miliardy eur. Minister financií Peter Kažimír (Smer-SD) však už avizoval, že vláda musí pokračovať v konsolidačnom úsilí aj v ďalších rokoch.
Rezort financií napríklad vo východiskách rozpočtu počíta s tým, že deficit v roku 2015 klesne na 2,49 % HDP. Vláda plánuje napríklad odstrániť niektoré výnimky pri používaní registračných pokladníc. Zvažuje ich zavedenie aj v profesiách, ktoré ich dnes nepožívajú, napríklad v zdravotníctve.
Súčasne plánuje zaviesť zrážkovú daň na peňažné aj nepeňažné plnenia od farmaceutických firiem a príjmy z predaja kovošrotu. Taktiež chce zaviesť ročné zúčtovanie sociálnych odvodov, plánuje tiež pokračovať v lepšom výbere dane z pridanej hodnoty (DPH).
V rámci dnešnej rozpravy k tomuto bodu programu však opoziční poslanci podrobili Program stability kritike. Vláde vyčítali najmä to, že znižuje deficit verejných financií neudržateľným spôsobom, alebo že zhoršuje podnikateľské prostredie a následne aj konkurencieschopnosť krajiny.
I. MIKLOŠ: Čísla v Programe stability hovoria iné ako písmenká, a to je problém
Pozitívne na Programe stability SR na roky 2014 až 2017 je fakt, že sa takýto materiál pripravuje a je založený na odborných a nezávislých prognózach. Vyhlásil to dnes v Národnej rade (NR) SR v rámci rozpravy k tomuto bodu opozičný poslanec a bývalý šéf rezortu financií Ivan Mikloš (SDKÚ-DS).
Následne ale pokračoval kritikou materiálu, ktorý plénu predstavil súčasný minister Peter Kažimír (Smer-SD). Nepáči sa mu predovšetkým interpretácia čísiel v tomto dokumente. Tie Mikloš nespochybňuje a sú podľa neho korektné, v Programe stability však podľa neho čísla tvrdia iné ako písmenká. "A to je samozrejme problém," zdôraznil.
Čísla v dokumente podľa neho napríklad ukazujú, že vláda síce konsoliduje, ale nie správnym spôsobom. "Znižuje deficit verejných financií, ale problém je v tom, že to robí spôsobom, ktorý je neudržateľný a neprispieva k rastu našej konkurencieschopnosti," kritizoval Mikloš. To je podľa neho základný problém politiky vlády Roberta Fica (Smer-SD).
Ako príklad uviedol 23 opatrení, ktorými vláda v minulom roku konsolidovala verejné financie. Zaokrúhlene nimi podľa Mikloša ušetrila 1,6 miliardy eur oproti tomu, keby neurobila žiadne opatrenia. Súčasne však nimi zvýšila aj výdavky o približne 400 miliónov eur. Mikloš kritizoval tiež vplyv vlády na podnikateľské prostredie či neefektívnu reformu verejnej správy.
V reakcii na rozpravu minister Kažimír pripomenul, že za minulý rok sa štrukturálny deficit SR znížil z 3,8 na 1,9 % hrubého domáceho produktu (HDP). Preto podľa neho nie je pravdou, že by sa to neurobilo udržateľným spôsobom. "To sa totiž nedá urobiť inak ako udržateľným spôsobom, lebo na tom je podstata výpočtu štrukturálneho deficitu ako takého," podčiarkol.
Pripomenul, ako mu opozícia neverila, že deficit klesne pod 3 % HDP. Napriek tomu sa tak stalo. Odmietol tiež kritiku reformy verejnej správy s tým, že Mikloš ju mohol zreformovať už dávno, keďže celý jeho život je pretkaný pôsobením vo verejných inštitúciách. "Mali ste urobiť viac, mali by sme tu nebo na zemi. Nemáte právo nás šticovať a poučovať, pretože my sa snažíme," bránil sa minister.
Poslanec J. Mihál prirovnal Program stability k predpovedi počasia
Program stability SR na roky 2014 až 2017 pripomenul opozičnému poslancovi za SaS Jozefovi Mihálovi predpoveď počasia.
V materiáli z dielne rezortu financií mu totiž chýba väčšia aktivita vlády. Kabinet akoby za nič nemohol, dôvodom problémov sú len "vietor" či "tlaková výš".
Mihál to vyhlásil dnes v parlamente v rámci rozpravy k tomuto bodu programu. Úlohou vlády však podľa poslanca nie je len prizerať sa a konštatovať, že keď sa rúca svetová ekonomika, rúca sa aj naša. "Ľudia vás volili, lebo čakali, že budete Slovensko kormidlovať tak, aby sme sa tým úskaliam vyhli a aby Slovensko prosperovalo," kritizoval opozičný zákonodarca.
Apeloval preto na ministra financií Petra Kažimíra (Smer-SD) a vládu, aby kabinet vytváral v krajine podmienky a vhodné ekonomické prostredie. Aby sa následne nemusel vyhovárať na to, že je zle napríklad v Nemecku či v Číne, a preto aj u nás.
Minister Kažimír na jeho slová reagoval s tým, že samotný program je naozaj postavený na prognózach, rovnako ako napríklad aj rozpočet. Ale sú to podľa neho prognózy založené na objektívnych procesoch.
"Určite nie je fér hovoriť o tom, že je to nejaký porazenecký prístup vlády," oponoval opozičnému poslancovi šéf rezortu financií. Doplnil, že rok 2013 bol druhým najhorším fiškálnym rokom v modernej histórii Slovenska, keďže recesia v Európe prekvapila nielen Slovensko, ale aj krajiny eurozóny. "Samozrejme, to malo vplyv aj na našu krajinu, ale to je objektívny fakt," argumentoval Kažimír.
Tento fakt je podľa neho daný závislosťou krajiny na exporte a tým, že hlavnými motormi Slovenska sú firmy napojené na globálne trhy. Podstatné však podľa ministra je to, že s odchádzajúcou recesiou sa už tento rok ľudia na Slovensku nemusia báť o stratu práce. "Tento rok na základe všetkých informácií, ktoré máme, má byť rokom zmeny na trhu práce. Nielen má byť, ale to sa aj reálne deje," zdôraznil Kažimír.
Konštatuje to Program stability SR na roky 2014 až 2017, ktorý vláda každoročne posiela do Bruselu a dnes ho vzali na vedomie poslanci Národnej rady (NR) SR. Za vlaňajšok sa podľa neho vláde podarilo znížiť aj takzvaný štrukturálny deficit, keď klesol na 1,9 % z 3,8 % HDP predvlani.
Na zníženie deficitu pritom slovenská vláda potrebovala prijať opatrenia vo výške viac ako 1,5 miliardy eur. Minister financií Peter Kažimír (Smer-SD) však už avizoval, že vláda musí pokračovať v konsolidačnom úsilí aj v ďalších rokoch.
Rezort financií napríklad vo východiskách rozpočtu počíta s tým, že deficit v roku 2015 klesne na 2,49 % HDP. Vláda plánuje napríklad odstrániť niektoré výnimky pri používaní registračných pokladníc. Zvažuje ich zavedenie aj v profesiách, ktoré ich dnes nepožívajú, napríklad v zdravotníctve.
Súčasne plánuje zaviesť zrážkovú daň na peňažné aj nepeňažné plnenia od farmaceutických firiem a príjmy z predaja kovošrotu. Taktiež chce zaviesť ročné zúčtovanie sociálnych odvodov, plánuje tiež pokračovať v lepšom výbere dane z pridanej hodnoty (DPH).
V rámci dnešnej rozpravy k tomuto bodu programu však opoziční poslanci podrobili Program stability kritike. Vláde vyčítali najmä to, že znižuje deficit verejných financií neudržateľným spôsobom, alebo že zhoršuje podnikateľské prostredie a následne aj konkurencieschopnosť krajiny.
I. MIKLOŠ: Čísla v Programe stability hovoria iné ako písmenká, a to je problém
Pozitívne na Programe stability SR na roky 2014 až 2017 je fakt, že sa takýto materiál pripravuje a je založený na odborných a nezávislých prognózach. Vyhlásil to dnes v Národnej rade (NR) SR v rámci rozpravy k tomuto bodu opozičný poslanec a bývalý šéf rezortu financií Ivan Mikloš (SDKÚ-DS).
Následne ale pokračoval kritikou materiálu, ktorý plénu predstavil súčasný minister Peter Kažimír (Smer-SD). Nepáči sa mu predovšetkým interpretácia čísiel v tomto dokumente. Tie Mikloš nespochybňuje a sú podľa neho korektné, v Programe stability však podľa neho čísla tvrdia iné ako písmenká. "A to je samozrejme problém," zdôraznil.
Čísla v dokumente podľa neho napríklad ukazujú, že vláda síce konsoliduje, ale nie správnym spôsobom. "Znižuje deficit verejných financií, ale problém je v tom, že to robí spôsobom, ktorý je neudržateľný a neprispieva k rastu našej konkurencieschopnosti," kritizoval Mikloš. To je podľa neho základný problém politiky vlády Roberta Fica (Smer-SD).
Ako príklad uviedol 23 opatrení, ktorými vláda v minulom roku konsolidovala verejné financie. Zaokrúhlene nimi podľa Mikloša ušetrila 1,6 miliardy eur oproti tomu, keby neurobila žiadne opatrenia. Súčasne však nimi zvýšila aj výdavky o približne 400 miliónov eur. Mikloš kritizoval tiež vplyv vlády na podnikateľské prostredie či neefektívnu reformu verejnej správy.
V reakcii na rozpravu minister Kažimír pripomenul, že za minulý rok sa štrukturálny deficit SR znížil z 3,8 na 1,9 % hrubého domáceho produktu (HDP). Preto podľa neho nie je pravdou, že by sa to neurobilo udržateľným spôsobom. "To sa totiž nedá urobiť inak ako udržateľným spôsobom, lebo na tom je podstata výpočtu štrukturálneho deficitu ako takého," podčiarkol.
Pripomenul, ako mu opozícia neverila, že deficit klesne pod 3 % HDP. Napriek tomu sa tak stalo. Odmietol tiež kritiku reformy verejnej správy s tým, že Mikloš ju mohol zreformovať už dávno, keďže celý jeho život je pretkaný pôsobením vo verejných inštitúciách. "Mali ste urobiť viac, mali by sme tu nebo na zemi. Nemáte právo nás šticovať a poučovať, pretože my sa snažíme," bránil sa minister.
Poslanec J. Mihál prirovnal Program stability k predpovedi počasia
Program stability SR na roky 2014 až 2017 pripomenul opozičnému poslancovi za SaS Jozefovi Mihálovi predpoveď počasia.
V materiáli z dielne rezortu financií mu totiž chýba väčšia aktivita vlády. Kabinet akoby za nič nemohol, dôvodom problémov sú len "vietor" či "tlaková výš".
Mihál to vyhlásil dnes v parlamente v rámci rozpravy k tomuto bodu programu. Úlohou vlády však podľa poslanca nie je len prizerať sa a konštatovať, že keď sa rúca svetová ekonomika, rúca sa aj naša. "Ľudia vás volili, lebo čakali, že budete Slovensko kormidlovať tak, aby sme sa tým úskaliam vyhli a aby Slovensko prosperovalo," kritizoval opozičný zákonodarca.
Apeloval preto na ministra financií Petra Kažimíra (Smer-SD) a vládu, aby kabinet vytváral v krajine podmienky a vhodné ekonomické prostredie. Aby sa následne nemusel vyhovárať na to, že je zle napríklad v Nemecku či v Číne, a preto aj u nás.
Minister Kažimír na jeho slová reagoval s tým, že samotný program je naozaj postavený na prognózach, rovnako ako napríklad aj rozpočet. Ale sú to podľa neho prognózy založené na objektívnych procesoch.
"Určite nie je fér hovoriť o tom, že je to nejaký porazenecký prístup vlády," oponoval opozičnému poslancovi šéf rezortu financií. Doplnil, že rok 2013 bol druhým najhorším fiškálnym rokom v modernej histórii Slovenska, keďže recesia v Európe prekvapila nielen Slovensko, ale aj krajiny eurozóny. "Samozrejme, to malo vplyv aj na našu krajinu, ale to je objektívny fakt," argumentoval Kažimír.
Tento fakt je podľa neho daný závislosťou krajiny na exporte a tým, že hlavnými motormi Slovenska sú firmy napojené na globálne trhy. Podstatné však podľa ministra je to, že s odchádzajúcou recesiou sa už tento rok ľudia na Slovensku nemusia báť o stratu práce. "Tento rok na základe všetkých informácií, ktoré máme, má byť rokom zmeny na trhu práce. Nielen má byť, ale to sa aj reálne deje," zdôraznil Kažimír.