Európsky orgán práce ako výkonná agentúra EÚ by mala začať fungovať v roku 2019 s počtom okolo 150 zamestnancov.
Autor TASR
Brusel 6. decembra (TASR) - Slovensko sa od štvrtka stalo oficiálnym kandidátom pre získanie sídla Európskeho orgánu práce (ELA). Pre TASR to uviedol minister práce SR Ján Richter (Smer-SD) v rámci zasadnutia Rady EÚ pre zamestnanosť, sociálnu politiku, zdravie a spotrebiteľské záležitosti (EPSCO) v Bruseli.
Európsky orgán práce ako výkonná agentúra EÚ by mala začať fungovať v roku 2019 s počtom okolo 150 zamestnancov. Jednotlivcom, podnikom a vnútroštátnym správnym orgánom bude pomáhať v tom, aby čo najviac vyťažili z príležitostí, ktoré prináša voľný pohyb pracovníkov.
Richter priznal, že preňho to bol najdôležitejší bod rokovaní a v mene Slovenska prvýkrát na európskej úrovni oficiálne zadefinoval záujem, aby sa sídlom ELA stala Bratislava. Spresnil, že návštevu Bruselu využil aj na sériu bilaterálnych rokovaní, aby loboval u kolegov z iných krajín za to, aby podporili Bratislavu ako sídlo novej európskej agentúry. Podľa jeho slov doteraz takýchto stretnutí mal už asi 14 a vyslovil radosť, že aj najväčšie krajiny EÚ chápu a podporujú nároky Slovenska.
Minister sa v tejto záležitosti stretol aj s eurokomisárkou pre zamestnanosť Marianne Thyssenovou, ktorá naznačila, že aj exekutíva EÚ - po tom ako Slovensko neuspelo s kandidatúrou o získanie sídla Európskej agentúry pre lieky (EMA) - chápe slovenské snahy ohľadom sídla pre agentúru ELA.
Podľa Richtera však najskôr treba ukončiť legislatívny proces tvorby ELA, aby boli pomenované princípy spojené s jej sídlom, a tiež procedúry z hľadiska hodnotenia a kontroly činnosti agentúry.
Richter naznačil, že Slovensko zrejme nebude jediné v hre o ELA, záujem prejavuje Cyprus, Chorvátsko, Lotyšsko a čaká sa aj na vyjadrenie Rumunska.
"Päť európskych krajín zatiaľ nemá žiadnu európsku agentúru a my sme jediná z nich, ktorá je v Schengene a v eurozóne. Naše nároky sú oprávnené a je to už asi piaty pokus Slovenska o získanie nejakej európskej inštitúcie," opísal situáciu. Minister zároveň pripomenul, že ELA nie je inštitúcia, ktorá by riešila biznis, ako napríklad lieková agentúra, ale je to úrad, ktorý bude mať veľký význam pre budúcnosť, pretože bude mať na starosti pragmatické otázky integrácie pracovnej sily, inšpekcie práce a vôbec riešenie problémov, ktoré trh práce bude prinášať. Dodal, že Slovenska sa to týka nielen ako krajiny, ktorá vysiela pracovníkov do zahraničia, ale čoraz viac aj ako krajiny, ktorá prijíma pracovnú silu zo zahraničia.
Minister zdôraznil, že už na budúci týždeň vo vláde podá návrh, ktorý súvisí s technicko-organizačnými krokmi, vrátane výberu adekvátnej budovy pre ELA a ďalších záležitostí, ktoré s týmto procesom súvisia.
Z ostatných tém, ktorými si zaoberala Rada ministrov, Richter spomenul význam smernice o karcinogénoch a mutagénoch, ktorej cieľom je znižovať vystavenie sa zamestnancov takýmto látkam na pracovisku a ktorú SR podporila. "Na Slovensku sme percentuálne na tom horšie z hľadiska ochorení na akékoľvek diagnózy súvisiace s rakovinou, aj preto je dôležité, aby sme tento problém neznásobovali v rámci pracovného procesu," vysvetlil.
Slovensko podľa jeho slov v rámci diskusií o Európskom sociálnom fonde ocenilo jeho existenciu a vyslovilo sa za zachovanie jeho princípov. V rámci tohto okruhu diskusií sa Richter vyslovil za zachovanie Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) aj po roku 2020. Slovensko zároveň chce úpravu podmienok fungovania globalizačného fondu tak, aby sa týkal nielen podnikov s vyše 500 zamestnancami, ale aby jeho ciele platili už od počtu 250 ohrozených zamestnancov. EGF by potom vedel pokryť aj útlm baníctva na hornej Nitre s podporou programov na prípravu baníkov na iné povolania.
Richter upozornil, že situácia na hornej Nitre sa teraz týka tisícov ľudí, ale až príde čas na ukončenie ťažby, už to bude menej ľudí, o čo sa vláda SR snaží prostredníctvom svojej aktívnej politiky na trhu práce.
Spravodajca TASR Jaromír Novak
Európsky orgán práce ako výkonná agentúra EÚ by mala začať fungovať v roku 2019 s počtom okolo 150 zamestnancov. Jednotlivcom, podnikom a vnútroštátnym správnym orgánom bude pomáhať v tom, aby čo najviac vyťažili z príležitostí, ktoré prináša voľný pohyb pracovníkov.
Richter priznal, že preňho to bol najdôležitejší bod rokovaní a v mene Slovenska prvýkrát na európskej úrovni oficiálne zadefinoval záujem, aby sa sídlom ELA stala Bratislava. Spresnil, že návštevu Bruselu využil aj na sériu bilaterálnych rokovaní, aby loboval u kolegov z iných krajín za to, aby podporili Bratislavu ako sídlo novej európskej agentúry. Podľa jeho slov doteraz takýchto stretnutí mal už asi 14 a vyslovil radosť, že aj najväčšie krajiny EÚ chápu a podporujú nároky Slovenska.
Minister sa v tejto záležitosti stretol aj s eurokomisárkou pre zamestnanosť Marianne Thyssenovou, ktorá naznačila, že aj exekutíva EÚ - po tom ako Slovensko neuspelo s kandidatúrou o získanie sídla Európskej agentúry pre lieky (EMA) - chápe slovenské snahy ohľadom sídla pre agentúru ELA.
Podľa Richtera však najskôr treba ukončiť legislatívny proces tvorby ELA, aby boli pomenované princípy spojené s jej sídlom, a tiež procedúry z hľadiska hodnotenia a kontroly činnosti agentúry.
Richter naznačil, že Slovensko zrejme nebude jediné v hre o ELA, záujem prejavuje Cyprus, Chorvátsko, Lotyšsko a čaká sa aj na vyjadrenie Rumunska.
"Päť európskych krajín zatiaľ nemá žiadnu európsku agentúru a my sme jediná z nich, ktorá je v Schengene a v eurozóne. Naše nároky sú oprávnené a je to už asi piaty pokus Slovenska o získanie nejakej európskej inštitúcie," opísal situáciu. Minister zároveň pripomenul, že ELA nie je inštitúcia, ktorá by riešila biznis, ako napríklad lieková agentúra, ale je to úrad, ktorý bude mať veľký význam pre budúcnosť, pretože bude mať na starosti pragmatické otázky integrácie pracovnej sily, inšpekcie práce a vôbec riešenie problémov, ktoré trh práce bude prinášať. Dodal, že Slovenska sa to týka nielen ako krajiny, ktorá vysiela pracovníkov do zahraničia, ale čoraz viac aj ako krajiny, ktorá prijíma pracovnú silu zo zahraničia.
Minister zdôraznil, že už na budúci týždeň vo vláde podá návrh, ktorý súvisí s technicko-organizačnými krokmi, vrátane výberu adekvátnej budovy pre ELA a ďalších záležitostí, ktoré s týmto procesom súvisia.
Z ostatných tém, ktorými si zaoberala Rada ministrov, Richter spomenul význam smernice o karcinogénoch a mutagénoch, ktorej cieľom je znižovať vystavenie sa zamestnancov takýmto látkam na pracovisku a ktorú SR podporila. "Na Slovensku sme percentuálne na tom horšie z hľadiska ochorení na akékoľvek diagnózy súvisiace s rakovinou, aj preto je dôležité, aby sme tento problém neznásobovali v rámci pracovného procesu," vysvetlil.
Slovensko podľa jeho slov v rámci diskusií o Európskom sociálnom fonde ocenilo jeho existenciu a vyslovilo sa za zachovanie jeho princípov. V rámci tohto okruhu diskusií sa Richter vyslovil za zachovanie Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) aj po roku 2020. Slovensko zároveň chce úpravu podmienok fungovania globalizačného fondu tak, aby sa týkal nielen podnikov s vyše 500 zamestnancami, ale aby jeho ciele platili už od počtu 250 ohrozených zamestnancov. EGF by potom vedel pokryť aj útlm baníctva na hornej Nitre s podporou programov na prípravu baníkov na iné povolania.
Richter upozornil, že situácia na hornej Nitre sa teraz týka tisícov ľudí, ale až príde čas na ukončenie ťažby, už to bude menej ľudí, o čo sa vláda SR snaží prostredníctvom svojej aktívnej politiky na trhu práce.
Spravodajca TASR Jaromír Novak