Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 27. december 2024Meniny má Filoména
< sekcia Ekonomika

RICHTER: Sociálni partneri súhlasili s návrhom rozpočtu na budúci rok

Na snímke minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR Ján Richter . Foto: TASR/Martin Baumann

Minister práce povedal, že je reálny predpoklad pre to, aby sa rozpočet prijal aj vo vláde a následne posunul do parlamentu.


Bratislava 10. októbra (TASR) – Všetci sociálni partneri podľa ministra práce Jána Richtera (Smer-SD) súhlasili s návrhom rozpočtu na budúci rok. Zástupcovia vlády, zamestnávateľov a odborov o ňom rokovali na dnešnom zasadnutí Hospodárskej a sociálnej rady. S pripomienkami návrh odobrila Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ), Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) a Konfederácia odborových zväzov (KOZ). Bez pripomienok ho odsúhlasilo Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS).

"Myslím si, že je reálny predpoklad pre to, aby sa rozpočet prijal aj vo vláde a následne posunul do parlamentu a po jeho schválení sú vytvorené reálne predpoklady pre to, aby sa záväzky a ukazovatele, ktoré sú v ňom uvedené, dokázali aj reálne naplniť," uviedol Richter po rokovaní tripartity.

Zásadná pripomienka zo strany RÚZ bola podľa jej prezidenta Miroslava Kiraľvargu vznesená vo vzťahu k benefitom, ktoré zamestnávatelia môžu a nemusia vidieť v rozpočte. "Očakávame, že peniaze, ktoré sú vyčlenené na infraštruktúru, na jej dobudovanie, či už na cestnú, alebo akúkoľvek inú, ktorá pomáha rozvoju podnikania, budú vyčerpané a projekty budú zrealizované," opísal Kiraľvarga.

Pozitívom je však podľa neho trend posledných rokov, a teda znižovanie deficitu. "Vidina vyrovnaného rozpočtu najneskôr do roku 2020 nás napĺňa pocitom viac-menej istoty," dodal.

Jeho slová doplnil viceprezident AZZZ Rastislav Machunka s tým, že síce oceňuje pokračovanie v konsolidácii verejných financií, ale zároveň by bol rád, keby sa dodržal pakt stability a konsolidácia prebiehala v zmysle pravidiel, ktoré boli nastavené touto vládou. „Nehovorím o ambíciách, ktoré boli ešte za predchádzajúcej vlády, keď sme už teraz mali mať vyrovnaný rozpočet,“ opísal.

Je to podľa neho dôležité predovšetkým preto, aby sa vytvoril priestor na obdobie krízy, ktorá je cyklicky nevyhnutná a príde, len sa nevie, kedy. Aby sa vtedy vedela stimulovať ekonomika a dostatočne zabezpečiť výdavky štátneho rozpočtu, ktorý bude napätý pre znižovanie ekonomickej aktivity, ktorá bude s krízou určite spojená.

"Vnímame pozitívne aj vysvetlenie v oblasti kapitoly pôdohospodárstva, kam smerovali naše pripomienky," doplnil Machunka. AZZZ kritizovala nedostatok financií na dotácie pre poľnohospodárov. „Ďalej sa bude pokračovať v rokovaní v otázke štátnej pomoci pre pôdohospodárstvo. V tomto smere by mohlo dôjsť v budúcnosti k dohode a rozpočet by mohol byť v podstate bez zásadných pripomienok zo strany zamestnávateľov,“ avizoval.

KOZ mala pripomienky predovšetkým k výške výdavkov na platy zamestnancov vo verejnej a štátnej správe. „Máme síce podpísané memorandum o zvýšení platov, ktoré boli zahrnuté do štátneho rozpočtu, ktoré vítame. Ale predsa sme očakávali pri zvýšenom ekonomickom raste, že príde k výraznejšiemu zvýšeniu platov zamestnancov v štátnej a verejnej službe,“ dodal prezident KOZ Jozef Kollár.

Minister financií Peter Kažimír (Smer-SD) však podľa jeho slov túto pripomienku úplne neodmietol. "Skonštatoval, že nemáme ešte podpísanú kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa pre štátnu a verejnú službu a máme ešte priestor na to, aby sme mohli spoločne rokovať a hľadať aj v tomto smere východiská," doplnil Kollár.

Výkonný podpredseda ZMOS-u Jozef Turčány ocenil, že sa v návrhu rozpočtu objavuje pozitívne hospodárenie miest a obcí. „Za pozitívum považujeme aj to, že sa dodržuje systém, ktorý bol nastavený, a pravidlá, ktoré platia aj pre toto obdobie," zhodnotil. A to je podľa neho jeden zo základných dôvodov, prečo ZMOS podporilo návrh rozpočtu.

"Naša pripomienka, ktorú sme na rokovaní stiahli, smerovala len k tomu, aby nám boli jasné všetky ekonomické parametre prípadných ďalších opatrení, ktoré sa môžu objaviť v niektorých legislatívnych normách," vysvetlil. Tento prísľub podľa neho dostali od premiéra aj od ministra financií.

"Takisto sme výrazne ocenili, okrem konsolidačného úsilia, aj fakt, že sa podarilo v rokovaniach presadiť zvýšenie prostriedkov v jednotlivých kapitolách na prenesenie výkonu štátnej správy, čo by mohlo zvýšiť kvalitu preneseného výkonu. V stavebnom konaní, v matrikách, ale napríklad aj v Štátnom fonde rozvoja bývania pri zabezpečovaní úloh a výstavby nájomných bytov,“ doplnil.