Brusel 18. marca (TASR) - Slovenské regióny a predstavitelia Európskej komisie (EK) hovoria jedným hlasom, že mestá a regióny by si samy mali spravovať eurofondy, na ktoré majú nárok. V rámci 8. fóra súdržnosti v Bruseli to v piatok pre TASR uviedol predseda Trnavského samosprávneho kraja Jozef Viskupič.

Zdôraznil, že všetci rečníci eurokomisie a euroinštitúcií, vrátane šéfky exekutívy EÚ Ursuly von der Leyenovej, skloňovali regionálny a lokálny rozmer EÚ a význam regiónov pri plnení výziev, pred ktorými Únia stojí. Či už sa to týka Európskej zelenej dohody, obnovy po koronakríze alebo bezpečnostných hrozieb, ktorým EÚ čelí po napadnutí Ukrajiny Ruskom.

Pripomenul, že uplynulý štvrtok, aj za účasti vicepremiérky Veroniky Remišovej (Za ľudí), sa na fóre preberali najdôležitejšie výzvy, týkajúce sa implementácie "smart stratégií", ktoré majú obrovský potenciál z pohľadu regiónov, miest a obcí.

"Nebol ani jeden účastník, ktorý by nevyzdvihoval to, že Únia sa má zamerať na posilnenie lokálneho a regionálneho významu," uviedol Viskupič. Aj Leyenová uviedla, že národné štáty sa majú viac spoľahnúť na lokálne a regionálne samosprávy, na starostov a predsedov krajov, na malé a stredné podniky a mimovládne organizácie, ktoré v nich pôsobia. A aby sa aj za ich účasti pripravovali regionálne stratégie a išlo o proces "zdola nahor".

Leyenová kraje a regióny vyzvala na zrýchlenie prípravy projektov s nárokom na čerpanie zdrojov cez Kohézny fond alebo cez program obnovy a odolnosti. Chce, aby sa tieto projekty mohli realizovať už tento rok, čo je podľa Viskupiča motivačné, určite však tieto financie budú dostupné od roku 2023.

Trnavský kraj má podľa Viskupiča pripravené projekty, alebo dochádza k ich príprave a prerozdeľovaniu tak, aby mohli čerpať z plánu obnovy alebo z budúcich eurofondov. "Konečne by už malo platiť, že výzvy na čerpanie európskych zdrojov majú byť implementované cez silné zastúpenie rozhodovacej právomoci regiónov alebo cez mechanizmus miest a dedín," uviedol.

Upozornil, že slovenské regióny vedú tvrdé rokovania s ministerstvom investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie, aby objem finančných prostriedkov, ponúkaných EÚ, bol vyšší, ako je zamýšľaných 1,5 miliardy eur na budúce roky. To chcú kraje presadzovať aj na budúci týždeň počas rokovaní so zástupcami Generálneho direktoriátu EK pre regionálny rozvoj v Bratislave - aby si ministerstvá nenechávali na účte peniaze, ktoré patria regiónom a neriadili ich z vládnej úrovne.

"Toto počúvame aj v Bruseli. Je paradox, že mestá a regióny a ľudia z vysokých pozícií v Európskej komisii hovoria jednou rečou, ale členské štáty si držia zdroje a rozhodovacie právomoci na národných úrovniach. Kohézne fórum dáva zásadnú výzvu aj pre Slovensko, že regionálne a lokálne riadenie má zmysel. Pustite to hlbšie do regiónov, dáva to zmysel, bude to rýchlejšie a lepšie zrealizované," upozornil Viskupič. Parafrázoval Leyenovú, že regióny najlepšie vedia, čo majú na uliciach miest a dedín, aké sú regionálne výzvy a dokážu sa pospájať aj na nadregionálnej úrovni.

Na kohéznom fóre sa hovorilo aj o skratke CARE - Kohéznej akcii pre utečencov v Európe - s odkazom, že kohézne fondy môžu pomôcť členským krajinám pri zvládaní utečencov z Ukrajiny.

Viskupič pripomenul, že Trnavský kraj je po Bratislavskom druhý, ktorý poskytuje najviac tolerovaných pobytov pre utečencov a odídencov z Ukrajiny. I tu sa podľa neho ukázala dôležitosť vedieť konať na regionálnej úrovni, lebo bez krajov a miest nie sú základné a stredné školy, ambulantná zdravotná starostlivosť či výzvy na zaistenie sociálnej starostlivosti.

(spravodajca TASR Jaromír Novak)