Škody spôsobené zastavením exportu potravín do Ruska sú pre farmárov nižšie ako škody spôsobené cenovou destabilizáciou.
Autor TASR
Beladice 7. októbra (TASR) – Následky sankcií Ruskej federácie na poľnohospodárstvo v krajinách Európskej únie (EÚ) nie sú jednotlivé členské krajiny schopné riešiť na národnej úrovni. Nevyhnutné sú účinné spoločné opatrenia zo strany EÚ, tie však chýbajú, zhodli sa na spoločnom rokovaní v Beladiciach v okrese Zlaté Moravce zástupcovia rezortov poľnohospodárstva siedmich členských krajín EÚ. Podľa väčšina z nich primárne škody spôsobené zastavením exportu potravín do Ruskej federácie nie sú také vysoké ako sekundárne škody spôsobené cenovou destabilizáciou.
„Niektoré členské štáty evidovali priamy dopad sankcií až na úrovni 70 miliónov eur, čo sa týka odbytu. No je tu sekundárna hrozba, pretlak potravín a zneužívanie tohto pretlaku na cenovú destabilizáciu zo strany obchodných reťazcov,“ povedal minister pôdohospodárstva a regionálneho rozvoja SR Ľubomír Jahnátek.
Rovnaké skúsenosti potvrdil český minister pôdohospodárstva Marian Jurečka. „Bravčové mäso do Ruska nevyvážame zhruba od začiatku tohto roka. Posledný mesiac prichádza k tlakom na znižovanie jeho cien, no na pultoch to nie je vidieť. Tak sa pýtame, kde tá marža zostáva? Poľnohospodári nikdy nemali nejaké premrštené marže, no začína sa ukazovať, že obchodné reťazce začínajú túto situáciu zneužívať na znižovanie cien, pritom k tomu nie je racionálny dôvod.“
Na Slovensku pokračuje tlak na znižovanie cien
Slovenská republika zaznamenala zatiaľ priamu stratu z exportu poľnohospodárskych produktov do Ruskej federácie 6 miliónov eur. „No len v samotných jablkách predaných za posledný mesiac a pol je strata 12,5 milióna eur. Spôsobilo ju zníženie cien o 10 centov za kilogram. A podobná situácia je aj v ostatných krajinách,“ konštatoval Jahnátek. Podľa jeho slov je v súčasnosti veľký tlak na ceny mäsa. „Výkupné ceny sa pohybujú na úrovni 1,15 eura za kilogram živej váhy. Výrobné náklady sú 1,30 eura, takže už teraz je v neprospech prvovýrobcov 15-centový rozdiel v cene.“ U mlieka sa očakával pokles výkupných cien o 4 centy za liter, v súčasnosti sú však ceny nižšie už o 6 centov a tlak na znižovanie cien pokračuje.
Český minister Jurečka odhadol sekundárny dopad sankcií na českých poľnohospodárov na 50 miliónov eur ročne, spolu s primárnym dopadom sa strata blíži k sume 70 miliónov eur. „Veľmi podrobne mapujeme cenový boj, čo sa týka importu do Českej republiky,“ povedal.
Slovinsko vyváža výrobky za 850 miliónov eur, do Ruska z toho smeruje 30 miliónov eur. „Embargo spôsobilo škody za 11 miliónov eur. No do Slovinska prichádzajú výrobky z ďalších krajín a tie tlačia na naše ceny. Momentálne sme zobrali z trhu 3000 ton jabĺk. Robíme hĺbkové kontroly, aby sme zistili, odkiaľ výrobky pochádzajú,“ konštatoval minister pôdohospodárstva, lesníctva a potravinárstva Dejan Židan. Aj on potvrdil, že obchodné reťazce zneužívajú situáciu. „Zabrániť im v tom môžu len spoločné opatrenia EÚ,“ domnieva sa.
Problémy sa ukazujú na trhu s mliekom a živočíšnou výrobou
Ruské embargo je vážnym problémom pre poľských farmárov. Krajina vlani exportovala potravinové výrobky za miliardu eur. Vývoz do Ruska tvoril 6 % výroby poľských potravín, export tvorila najmä čerstvá a mrazená zelenina či ovocie. Zástupkyňa štátneho tajomníka ministerstva pôdohospodárstva Zofia Szalczyk tvrdí, že problém nie je len s nízkou cenou, ale najmä predajom týchto výrobkov na trhu. „Prijali sme opatrenia typu intervenčný nákup ovocia a zeleniny. Časť ide na charitatívne účely, časť na dlhodobé skladovanie. Problémy začína mať trh s mliekom i živočíšna výroba. Problém je taký obrovský, že to bude musieť riešiť únia.“
Maďarsko zatiaľ nemá vyčíslené straty spôsobené ruským embargom. Zákaz exportu postihol najmä chovateľov hydiny, výrobcov kačacích či husacích produktov. Najhoršia situácia je v súčasnosti v predaji jabĺk, povedal zástupca štátneho tajomníka ministerstva pôdohospodárstva István Lóránd Szakáli. Maďarsko exportovalo do Ruska ročne 60.000 ton jabĺk. „Hľadáme možnosti, ako ich zužitkovať, umiestniť na trhu, aby sa výrobcovia nedostali do problémov. Od EÚ očakávame, že bude rešpektovať nielen priame, ale aj nepriame dopady sankcií, ktoré sú ešte horšie.“
Relatívne pokojné je zatiaľ Rumunsko. Krajina mala obmedzené priame obchodné kontakty s Ruskom, preto nie sú priame dopady na rumunský trh drastické, povedal štátny tajomník ministerstva pôdohospodárstva Peter Tamas Nagy. Problémy neočakáva ani v komodite živočíšnej výroby. „Už dlhší čas máme intenzívnu obchodnú spoluprácu s arabskými ázijskými krajinami. Robíme kroky, aby sme tieto vzťahy ešte zintenzívnili.“
„Niektoré členské štáty evidovali priamy dopad sankcií až na úrovni 70 miliónov eur, čo sa týka odbytu. No je tu sekundárna hrozba, pretlak potravín a zneužívanie tohto pretlaku na cenovú destabilizáciu zo strany obchodných reťazcov,“ povedal minister pôdohospodárstva a regionálneho rozvoja SR Ľubomír Jahnátek.
Rovnaké skúsenosti potvrdil český minister pôdohospodárstva Marian Jurečka. „Bravčové mäso do Ruska nevyvážame zhruba od začiatku tohto roka. Posledný mesiac prichádza k tlakom na znižovanie jeho cien, no na pultoch to nie je vidieť. Tak sa pýtame, kde tá marža zostáva? Poľnohospodári nikdy nemali nejaké premrštené marže, no začína sa ukazovať, že obchodné reťazce začínajú túto situáciu zneužívať na znižovanie cien, pritom k tomu nie je racionálny dôvod.“
Na Slovensku pokračuje tlak na znižovanie cien
Slovenská republika zaznamenala zatiaľ priamu stratu z exportu poľnohospodárskych produktov do Ruskej federácie 6 miliónov eur. „No len v samotných jablkách predaných za posledný mesiac a pol je strata 12,5 milióna eur. Spôsobilo ju zníženie cien o 10 centov za kilogram. A podobná situácia je aj v ostatných krajinách,“ konštatoval Jahnátek. Podľa jeho slov je v súčasnosti veľký tlak na ceny mäsa. „Výkupné ceny sa pohybujú na úrovni 1,15 eura za kilogram živej váhy. Výrobné náklady sú 1,30 eura, takže už teraz je v neprospech prvovýrobcov 15-centový rozdiel v cene.“ U mlieka sa očakával pokles výkupných cien o 4 centy za liter, v súčasnosti sú však ceny nižšie už o 6 centov a tlak na znižovanie cien pokračuje.
Český minister Jurečka odhadol sekundárny dopad sankcií na českých poľnohospodárov na 50 miliónov eur ročne, spolu s primárnym dopadom sa strata blíži k sume 70 miliónov eur. „Veľmi podrobne mapujeme cenový boj, čo sa týka importu do Českej republiky,“ povedal.
Slovinsko vyváža výrobky za 850 miliónov eur, do Ruska z toho smeruje 30 miliónov eur. „Embargo spôsobilo škody za 11 miliónov eur. No do Slovinska prichádzajú výrobky z ďalších krajín a tie tlačia na naše ceny. Momentálne sme zobrali z trhu 3000 ton jabĺk. Robíme hĺbkové kontroly, aby sme zistili, odkiaľ výrobky pochádzajú,“ konštatoval minister pôdohospodárstva, lesníctva a potravinárstva Dejan Židan. Aj on potvrdil, že obchodné reťazce zneužívajú situáciu. „Zabrániť im v tom môžu len spoločné opatrenia EÚ,“ domnieva sa.
Problémy sa ukazujú na trhu s mliekom a živočíšnou výrobou
Ruské embargo je vážnym problémom pre poľských farmárov. Krajina vlani exportovala potravinové výrobky za miliardu eur. Vývoz do Ruska tvoril 6 % výroby poľských potravín, export tvorila najmä čerstvá a mrazená zelenina či ovocie. Zástupkyňa štátneho tajomníka ministerstva pôdohospodárstva Zofia Szalczyk tvrdí, že problém nie je len s nízkou cenou, ale najmä predajom týchto výrobkov na trhu. „Prijali sme opatrenia typu intervenčný nákup ovocia a zeleniny. Časť ide na charitatívne účely, časť na dlhodobé skladovanie. Problémy začína mať trh s mliekom i živočíšna výroba. Problém je taký obrovský, že to bude musieť riešiť únia.“
Maďarsko zatiaľ nemá vyčíslené straty spôsobené ruským embargom. Zákaz exportu postihol najmä chovateľov hydiny, výrobcov kačacích či husacích produktov. Najhoršia situácia je v súčasnosti v predaji jabĺk, povedal zástupca štátneho tajomníka ministerstva pôdohospodárstva István Lóránd Szakáli. Maďarsko exportovalo do Ruska ročne 60.000 ton jabĺk. „Hľadáme možnosti, ako ich zužitkovať, umiestniť na trhu, aby sa výrobcovia nedostali do problémov. Od EÚ očakávame, že bude rešpektovať nielen priame, ale aj nepriame dopady sankcií, ktoré sú ešte horšie.“
Relatívne pokojné je zatiaľ Rumunsko. Krajina mala obmedzené priame obchodné kontakty s Ruskom, preto nie sú priame dopady na rumunský trh drastické, povedal štátny tajomník ministerstva pôdohospodárstva Peter Tamas Nagy. Problémy neočakáva ani v komodite živočíšnej výroby. „Už dlhší čas máme intenzívnu obchodnú spoluprácu s arabskými ázijskými krajinami. Robíme kroky, aby sme tieto vzťahy ešte zintenzívnili.“