Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Šéf slovenského agrorezortu uviedol, že skupina V4+3 predstavila spoločné stanovisko k návrhu nových pravidiel komisie pre ekologické poľnohospodárstvo, ktoré zaujalo väčšinu z členských krajín EÚ.
Autor TASR
Brusel 10. novembra (TASR) - Krajinám Vyšehradskej štvorky (V4) s podporou troch ďalších krajín - Bulharska, Rumunska a Slovinska -, sa na dnešnej Rade EÚ pre poľnohospodárstvo v Bruseli podarilo presadiť spoločnú deklaráciu pre dotvorenie smernice Európskej komisie týkajúcej sa ekologizácie poľnohospodárstva. Informáciu pre TASR potvrdil minister pôdohospodárstva SR Ľubomír Jahnátek.
Šéf slovenského agrorezortu spresnil, že skupina V4+3 predstavila spoločné stanovisko k návrhu nových pravidiel komisie pre ekologické poľnohospodárstvo, ktoré zaujalo väčšinu z členských krajín EÚ. "Prebehla rozsiahla diskusia, keď 22 členských krajín podporili našu spoločnú deklaráciu. Ani jedna z veľkých ekonomických krajín nebola proti tejto deklarácii," opísal situáciu Jahnátek.
Zmysel spoločnej deklarácie podľa jeho slov spočíva v tom, že komisia na jej základe bude musieť prepracovať návrh smernice, ktorým chce riešiť problematiku ekologického poľnohospodárstva.
Jahnátek uviedol, že je citeľný tlak skupiny členských štátov, aby do určitej doby mohli fungovať zmiešané poľnohospodárske podniky a zmiešaná výroba. Tlak je aj na to, aby sa buď ponechal doterajší systém kontroly, prípadne aby sa vylepšil, ale aby sa nezavádzal nový model kontroly, ktorý by ešte viac zaťažil ekologických poľnohospodárov.
"Sú tu aj otázky okolo loga a značiek, keď niektoré členské štáty už používajú svoje vlastné logá na ekologické produkty. Potrebujeme určitý časový horizont na zjednotenie týchto značiek, aby si spotrebitelia zvykali, že okrem národnej značky môže byť aj celoeurópska značka," opísal Jahnátek situáciu v EÚ.
Ďalším dôležitým aspektom, ktorý bude treba v tomto sektore doriešiť, je otázka vstupov. Jahnátek spresnil, že nie je možné používať len ekologické vstupy, napríklad krmivá alebo rozmnožovací materiál pri ekologickej výrobe.
"V tomto prípade je možné robiť výnimky, prísne stanovené. Treba dať aj tu časový priestor vzhľadom na rôzny stupeň ekologickej rozvinutosti a umožniť ešte aj neekologické vstupy pre ekologickú produkciu," ozrejmil niektoré špecifiká, ktoré bude musieť riešiť pripravovaná smernica EÚ.
Stanovisko Rady ministrov je však jednoznačné. Členské štáty žiadajú počkať s navrhovanou smernicou, pričom je citeľný tlak, aby sa počas talianskeho predsedníctva v EÚ rozprava na túto tému neskončila a pokračovala na budúci rok, keď rotujúce predsedníctvo v EÚ preberie Lotyšsko.
Rada EÚ zároveň požaduje, aby jej stanoviská boli zapracované do znenia pripravovanej smernice, s ktorou chce komisia vyrukovať na budúci rok. Ideálnym riešením podľa Jahnátka by bolo zapracovanie trvalých podmienok pre ekologické poľnohospodárstvo s flexibilitou, ktorú navrhla deklarácia siedmich členských štátov (V4+3), čiže aj slovenská strana.
Slovensko je vo dvoch z troch navrhnutých opatrení Európskej komisie v prospech mladých poľnohospodárov ďalej ako Európska únia, naznačil dnes minister pôdohospodárstva SR Ľubomír Jahnátek v rámci zasadnutia Rady EÚ pre poľnohospodárstvo v Bruseli.
Jahnátek pripomenul, že Slovenská republika je v tejto oblasti podľa presadzovanej koncepcie ďalej, ako sú návrhy exekutívy EÚ.
V oblasti podpory mladých poľnohospodárov komisia navrhla opatrenia v troch základných okruhoch - prístup k pôde, prístup k financovaniu a zbieranie skúseností cez program ako je Erasmus, ktorý v podobe výmenných pobytov naplno využívajú európski študenti.
Jahnátek skonštatoval, že v otázke získavania pôdy pre mladých farmárov je slovenský model kvalitnejší ako návrhy z Bruselu. Aj pri získavaní finančných zdrojov pre mladých poľnohospodárov, kde EÚ to chce riešiť najmä formou podpory cez Európsku investičnú banku (EIB), SR podľa Jahnátka ponúka komplexnejší model získavania peňazí disponibilných pre podnikanie. To znamená nielen investície, ale aj klasický cash-flow.
"Tretiu oblasť náš model nezohľadňuje," priznal Jahnátek. Ide o využitie skúseností cez program ako je Erasmus, aby sa mladí poľnohospodári mohli dostať do iných oblastí EÚ, naštudovať si skúsenosti iných farmárov, čo by následne mohli využiť v praxi vo svoj prospech.
Šéf slovenského agrorezortu spresnil, že skupina V4+3 predstavila spoločné stanovisko k návrhu nových pravidiel komisie pre ekologické poľnohospodárstvo, ktoré zaujalo väčšinu z členských krajín EÚ. "Prebehla rozsiahla diskusia, keď 22 členských krajín podporili našu spoločnú deklaráciu. Ani jedna z veľkých ekonomických krajín nebola proti tejto deklarácii," opísal situáciu Jahnátek.
Zmysel spoločnej deklarácie podľa jeho slov spočíva v tom, že komisia na jej základe bude musieť prepracovať návrh smernice, ktorým chce riešiť problematiku ekologického poľnohospodárstva.
Jahnátek uviedol, že je citeľný tlak skupiny členských štátov, aby do určitej doby mohli fungovať zmiešané poľnohospodárske podniky a zmiešaná výroba. Tlak je aj na to, aby sa buď ponechal doterajší systém kontroly, prípadne aby sa vylepšil, ale aby sa nezavádzal nový model kontroly, ktorý by ešte viac zaťažil ekologických poľnohospodárov.
"Sú tu aj otázky okolo loga a značiek, keď niektoré členské štáty už používajú svoje vlastné logá na ekologické produkty. Potrebujeme určitý časový horizont na zjednotenie týchto značiek, aby si spotrebitelia zvykali, že okrem národnej značky môže byť aj celoeurópska značka," opísal Jahnátek situáciu v EÚ.
Ďalším dôležitým aspektom, ktorý bude treba v tomto sektore doriešiť, je otázka vstupov. Jahnátek spresnil, že nie je možné používať len ekologické vstupy, napríklad krmivá alebo rozmnožovací materiál pri ekologickej výrobe.
"V tomto prípade je možné robiť výnimky, prísne stanovené. Treba dať aj tu časový priestor vzhľadom na rôzny stupeň ekologickej rozvinutosti a umožniť ešte aj neekologické vstupy pre ekologickú produkciu," ozrejmil niektoré špecifiká, ktoré bude musieť riešiť pripravovaná smernica EÚ.
Stanovisko Rady ministrov je však jednoznačné. Členské štáty žiadajú počkať s navrhovanou smernicou, pričom je citeľný tlak, aby sa počas talianskeho predsedníctva v EÚ rozprava na túto tému neskončila a pokračovala na budúci rok, keď rotujúce predsedníctvo v EÚ preberie Lotyšsko.
Rada EÚ zároveň požaduje, aby jej stanoviská boli zapracované do znenia pripravovanej smernice, s ktorou chce komisia vyrukovať na budúci rok. Ideálnym riešením podľa Jahnátka by bolo zapracovanie trvalých podmienok pre ekologické poľnohospodárstvo s flexibilitou, ktorú navrhla deklarácia siedmich členských štátov (V4+3), čiže aj slovenská strana.
Slovensko má lepšiu podporu pre mladých poľnohospodárov ako EÚ
Slovensko je vo dvoch z troch navrhnutých opatrení Európskej komisie v prospech mladých poľnohospodárov ďalej ako Európska únia, naznačil dnes minister pôdohospodárstva SR Ľubomír Jahnátek v rámci zasadnutia Rady EÚ pre poľnohospodárstvo v Bruseli.
Jahnátek pripomenul, že Slovenská republika je v tejto oblasti podľa presadzovanej koncepcie ďalej, ako sú návrhy exekutívy EÚ.
V oblasti podpory mladých poľnohospodárov komisia navrhla opatrenia v troch základných okruhoch - prístup k pôde, prístup k financovaniu a zbieranie skúseností cez program ako je Erasmus, ktorý v podobe výmenných pobytov naplno využívajú európski študenti.
Jahnátek skonštatoval, že v otázke získavania pôdy pre mladých farmárov je slovenský model kvalitnejší ako návrhy z Bruselu. Aj pri získavaní finančných zdrojov pre mladých poľnohospodárov, kde EÚ to chce riešiť najmä formou podpory cez Európsku investičnú banku (EIB), SR podľa Jahnátka ponúka komplexnejší model získavania peňazí disponibilných pre podnikanie. To znamená nielen investície, ale aj klasický cash-flow.
"Tretiu oblasť náš model nezohľadňuje," priznal Jahnátek. Ide o využitie skúseností cez program ako je Erasmus, aby sa mladí poľnohospodári mohli dostať do iných oblastí EÚ, naštudovať si skúsenosti iných farmárov, čo by následne mohli využiť v praxi vo svoj prospech.
