Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Tempo ekonomického rastu v regióne V4 je na úrovni okolo štyroch percent.
Autor TASR
Bratislava 9. októbra (TASR) - Krajiny V4 sú si vedomé svojej ekonomickej sily, zabúdajú však na to, že sú závislé od západných trhov. Upozorňuje na to hlavný ekonóm Saxo Bank Steen Jakobsen s tým, že najmä odporcovia Európskej únie (EÚ) by na to mali myslieť.
Podľa Jakobsena ekonómovia a politici, ktorí nadbiehajú populistickým náladám, často delia Európu na sever a juh. "Na jednej strane je to bohatý sever, ktorý sa nechce so svojím úspechom podeliť. Na druhej strane je to chudobnejší juh sužovaný migráciou a ekonomickými problémami. V skutočnosti už toto delenie nie je veľmi aktuálne," konštatuje Jakobsen.
Tempo ekonomického rastu v regióne V4 je na úrovni okolo štyroch percent. Ekonomika eurozóny sa pritom tento rok nezvýši ani o jedno percento. "Je to veľký rozdiel. Štáty Vyšehradu sa preto cítia ekonomicky silné a rady to aj dávajú najavo. Paradoxne je to aj vďaka peniazom, ktoré do regiónu odišli zo starých krajín EÚ. Bez ohľadu na príčiny je však delenie medzi V4 a veľké západné štáty pre budúcnosť Európy oveľa zásadnejšie a nebezpečnejšie ako štiepenie medzi severom a juhom," myslí si Jakobsen.
Problémom podľa ekonóma nie je len odlišný vývoj ekonomiky. Väčší dôraz sa kladie na niektoré politické otázky alebo uplatňovanie demokracie. Zaráža ho, že niektoré štáty sú hrdé na svoj ekonomický výkon, pričom často zabúdajú na to, že je poháňaný práve EÚ. "Krajiny regiónu sú silne proexportne závislé na EÚ a najmä na Nemecku. Bez európskeho trhu by ste teda o takto vysokom raste nemohli hovoriť. Na to populisti často zabúdajú," tvrdí Jakobsen.
Slovensko je v tomto smere podľa neho pozitívny príklad. "Vo zvyšných troch krajinách V4 je však situácia vypuklejšia. Česko napríklad už desaťročie uvažuje o tom, či prijať, alebo neprijať európsku menu. Nálady sú aktuálne jasne proti spoločnej mene. Argumentuje sa národnou hrdosťou. Je to však len ilúzia. Mimochodom, v podobnej situácii je aj dánska koruna," hovorí Jakobsen.
Krajiny sú však na projekte zvanom EÚ bytostne závislé. "S pobavením sledujem, ako Česi, Švajčiari, Briti, Dáni argumentujú pri vlastnej mene slobodou. Je to nezmysel. Pravdou je, že skutočným hýbateľom Európy sú veľké krajiny ako Nemecko, Francúzsko a Španielsko. Ich spotreba ženie Európu vpred," tvrdí ekonóm.
Ako ďalší príklad uvádza aj Veľkú Britániu. "Až teraz sa ukazuje, ako veľmi je krajina ekonomicky previazaná s EÚ. Hoci populisti presadili, že dôjde k politickému osamostatneniu, ekonomická podstata je niekde úplne inde. Veľká Británia neexistuje bez Európy a rovnako tak aj Európa bez Veľkej Británie. Tá vzájomná závislosť je príliš silná a žiadny politik to zmeniť nedokáže. Často je teda smiešne, keď to niektorí politici hrajú na národnostnú strunu. Ekonomická realita je však iná," dodal Jakobsen.
Podľa Jakobsena ekonómovia a politici, ktorí nadbiehajú populistickým náladám, často delia Európu na sever a juh. "Na jednej strane je to bohatý sever, ktorý sa nechce so svojím úspechom podeliť. Na druhej strane je to chudobnejší juh sužovaný migráciou a ekonomickými problémami. V skutočnosti už toto delenie nie je veľmi aktuálne," konštatuje Jakobsen.
Tempo ekonomického rastu v regióne V4 je na úrovni okolo štyroch percent. Ekonomika eurozóny sa pritom tento rok nezvýši ani o jedno percento. "Je to veľký rozdiel. Štáty Vyšehradu sa preto cítia ekonomicky silné a rady to aj dávajú najavo. Paradoxne je to aj vďaka peniazom, ktoré do regiónu odišli zo starých krajín EÚ. Bez ohľadu na príčiny je však delenie medzi V4 a veľké západné štáty pre budúcnosť Európy oveľa zásadnejšie a nebezpečnejšie ako štiepenie medzi severom a juhom," myslí si Jakobsen.
Problémom podľa ekonóma nie je len odlišný vývoj ekonomiky. Väčší dôraz sa kladie na niektoré politické otázky alebo uplatňovanie demokracie. Zaráža ho, že niektoré štáty sú hrdé na svoj ekonomický výkon, pričom často zabúdajú na to, že je poháňaný práve EÚ. "Krajiny regiónu sú silne proexportne závislé na EÚ a najmä na Nemecku. Bez európskeho trhu by ste teda o takto vysokom raste nemohli hovoriť. Na to populisti často zabúdajú," tvrdí Jakobsen.
Slovensko je v tomto smere podľa neho pozitívny príklad. "Vo zvyšných troch krajinách V4 je však situácia vypuklejšia. Česko napríklad už desaťročie uvažuje o tom, či prijať, alebo neprijať európsku menu. Nálady sú aktuálne jasne proti spoločnej mene. Argumentuje sa národnou hrdosťou. Je to však len ilúzia. Mimochodom, v podobnej situácii je aj dánska koruna," hovorí Jakobsen.
Krajiny sú však na projekte zvanom EÚ bytostne závislé. "S pobavením sledujem, ako Česi, Švajčiari, Briti, Dáni argumentujú pri vlastnej mene slobodou. Je to nezmysel. Pravdou je, že skutočným hýbateľom Európy sú veľké krajiny ako Nemecko, Francúzsko a Španielsko. Ich spotreba ženie Európu vpred," tvrdí ekonóm.
Ako ďalší príklad uvádza aj Veľkú Britániu. "Až teraz sa ukazuje, ako veľmi je krajina ekonomicky previazaná s EÚ. Hoci populisti presadili, že dôjde k politickému osamostatneniu, ekonomická podstata je niekde úplne inde. Veľká Británia neexistuje bez Európy a rovnako tak aj Európa bez Veľkej Británie. Tá vzájomná závislosť je príliš silná a žiadny politik to zmeniť nedokáže. Často je teda smiešne, keď to niektorí politici hrajú na národnostnú strunu. Ekonomická realita je však iná," dodal Jakobsen.
