Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Vláda premiéra Šinzóa Abeho sa náhle pustila do radikálneho experimentu, ktorý môže mať globálne následky.
Autor TASR
Hamburg 6. apríla (TASR) - Japonská vláda sa podľa komentára nemeckého periodika manager magazin pustila do experimentu, ktorý môže napokon vyvolať silné celosvetové protesty.
Vláda premiéra Šinzóa Abeho sa náhle pustila do radikálneho experimentu, ktorý môže mať globálne následky. V súlade s jej zámerom centrálna banka zastavila režim svojich úrokových sadzieb a rozhodla sa umelo znížiť kurz národnej meny, jenu, ktorý znevýhodní vo svetovom obchode iné krajiny so silným vývozom.
Nepriaznivý vplyv pocíti najskôr Kórejská republika a iné ázijské štáty. O to silnejšia by mala byť odpoveď nemeckej spolkovej vlády vedenej strachom, že krehké zotavovanie sa najsilnejšej ekonomiky eurozóny môže počínanie japonského premiéra zmariť.
"Jestvuje jasný záver rokovaní, ktorý sa dosiahol na moskovskom rokovaní G20," uviedol hovorca nemeckého spolkového ministerstva financií Martin Kotthaus k vývoju v Tokiu. Podľa neho sa vo februári v ruskom hlavnom meste na stretnutí ministrov financií a guvernérov centrálnych bánk dohodlo, že sa nemá realizovať peňažná politika, ktorá "nebude vytvárať nijaké výhody v hospodárskej alebo vývoznej politike" dvadsiatky najvýznamnejších štátov sveta. Kotthaus dodal, že "s tým súhlasilo aj Japonsko".
Peňažná politika by nemala byť náhradou štrukturálnych reforiem. Japonci prisľúbili, že to budú rešpektovať. "Na ďalší vývoj bude treba počkať," povedal hovorca. Spoločné medzinárodné závery sú v tejto otázke celkom jednoznačné. Jasne hovoria proti Japonsku.
Sporné je, prečo sa japonská centrálna banka a tokijský kabinet rozhodli postupovať svorne v znížení hodnoty jenu. Vyvoláva to údiv. Vo februári sa nálada v tretej najsilnejšej svetovej ekonomike výrazne zlepšila. Súhrnný index hlavných ekonomických indikátorov vzrástol z januárových 95 bodov na 97,5 bodu. Bola to jeho najvyššia úroveň od októbra 2007.
Ak sa napriek tomu japonská vláda pustila do takého manévru, ktorý musí provokovať dôležité štáty k protestu, naznačuje to, že Abe má pevný úmysel v nevyhnutnom prípade konať radikálne, nech to stojí čokoľvek.
Premiér Abe chce peňažnou politikou zastaviť dvadsaťročnú defláciu cien v krajine. Aby ju konečne prekonala, centrálna banka zvýši do konca budúceho roka objem obeživa o 100 %. Dosiahne to tým, že do ekonomiky napumpuje 1,4 bilióna USD (1,08 bilióna eur) hlavne nákupom štátnych dlhopisov, indexových fondov a fondov nehnuteľností.
Vláda premiéra Šinzóa Abeho sa náhle pustila do radikálneho experimentu, ktorý môže mať globálne následky. V súlade s jej zámerom centrálna banka zastavila režim svojich úrokových sadzieb a rozhodla sa umelo znížiť kurz národnej meny, jenu, ktorý znevýhodní vo svetovom obchode iné krajiny so silným vývozom.
Nepriaznivý vplyv pocíti najskôr Kórejská republika a iné ázijské štáty. O to silnejšia by mala byť odpoveď nemeckej spolkovej vlády vedenej strachom, že krehké zotavovanie sa najsilnejšej ekonomiky eurozóny môže počínanie japonského premiéra zmariť.
"Jestvuje jasný záver rokovaní, ktorý sa dosiahol na moskovskom rokovaní G20," uviedol hovorca nemeckého spolkového ministerstva financií Martin Kotthaus k vývoju v Tokiu. Podľa neho sa vo februári v ruskom hlavnom meste na stretnutí ministrov financií a guvernérov centrálnych bánk dohodlo, že sa nemá realizovať peňažná politika, ktorá "nebude vytvárať nijaké výhody v hospodárskej alebo vývoznej politike" dvadsiatky najvýznamnejších štátov sveta. Kotthaus dodal, že "s tým súhlasilo aj Japonsko".
Peňažná politika by nemala byť náhradou štrukturálnych reforiem. Japonci prisľúbili, že to budú rešpektovať. "Na ďalší vývoj bude treba počkať," povedal hovorca. Spoločné medzinárodné závery sú v tejto otázke celkom jednoznačné. Jasne hovoria proti Japonsku.
Sporné je, prečo sa japonská centrálna banka a tokijský kabinet rozhodli postupovať svorne v znížení hodnoty jenu. Vyvoláva to údiv. Vo februári sa nálada v tretej najsilnejšej svetovej ekonomike výrazne zlepšila. Súhrnný index hlavných ekonomických indikátorov vzrástol z januárových 95 bodov na 97,5 bodu. Bola to jeho najvyššia úroveň od októbra 2007.
Ak sa napriek tomu japonská vláda pustila do takého manévru, ktorý musí provokovať dôležité štáty k protestu, naznačuje to, že Abe má pevný úmysel v nevyhnutnom prípade konať radikálne, nech to stojí čokoľvek.
Premiér Abe chce peňažnou politikou zastaviť dvadsaťročnú defláciu cien v krajine. Aby ju konečne prekonala, centrálna banka zvýši do konca budúceho roka objem obeživa o 100 %. Dosiahne to tým, že do ekonomiky napumpuje 1,4 bilióna USD (1,08 bilióna eur) hlavne nákupom štátnych dlhopisov, indexových fondov a fondov nehnuteľností.
