Brusel 15. mája (TASR) - Jarná prognóza Európskej komisie (EK), ktorá bola zverejnená v stredu, naznačila, že slovenský HDP v roku 2024 vzrastie o 2,2 % v dôsledku rastu súkromnej a verejnej spotreby. V roku 2025 by mal hospodársky rast dosiahnuť 2,9 % najmä vďaka silnému domácemu dopytu.

V roku 2024 by podľa prognóz EK Slovensko malo dosiahnuť deviaty najlepší rast v 27-člennej Únii a v roku 2025 sa dostane na siedmu najlepšiu priečku v Únii.

V roku 2023 zostala celková inflácia na úrovni 11 % v dôsledku vyšších cien energií a potravín. Komisia predpokladá, že inflácia sa na Slovensku v tomto roku spomalí na 3,1 %, ale v roku 2025 narastie na 3,6 % v dôsledku očakávanej konvergencie cien energií k trhovým úrovniam.

HDP vlani vzrástol len o 1,6 %, čo odráža pokles súkromnej a verejnej spotreby. Slabšia ekonomická výkonnosť hlavných obchodných partnerov krajiny mala za následok pokles exportu. Súčasný výrazný pokles dovozu viedol k celkovému kladnému príspevku čistého vývozu.

Komisia očakáva, že hospodárska aktivita sa v roku 2024 zrýchli vďaka rastu súkromnej a verejnej spotreby a oživeniu vývozu v dôsledku silnejúceho vonkajšieho dopytu.

Vládne podporné opatrenia by mali aj v roku 2024 obmedzovať vplyv vysokých cien energií na domácnosti a podniky. Plánované zvýšenie reálnych miezd by zas malo poskytnúť ďalší stimul pre súkromnú spotrebu.

V roku 2024 je však rast investícií obmedzený, po výraznom skoku o 10,6 % v roku 2023, lebo Slovensko do konca minulého roka zintenzívnilo využívanie fondov EÚ.

V roku 2025 sa očakáva zrýchlenie investícií hlavne v dôsledku čerpania štrukturálnych fondov EÚ a zdrojov z plánu obnovy.

Podľa prognóz EK miera nezamestnanosti bude naďalej klesať - z 5,8 % v roku 2023 na 5,4 % v roku 2024 a 5,2 % v roku 2025, čím sa udrží napätý trh práce. Hlavnou hybnou silou znižovania nezamestnanosti je pokles populácie v produktívnom veku, pričom dopyt po práci zostáva silný.

V roku 2023 rast nominálnych miezd zaostával za mierou inflácie, očakáva sa však, že v rokoch 2024 a 2025 budú platy zamestnancov rásť výrazne rýchlejšie ako inflácia, čo povedie k zvýšeniu reálnych miezd.

Verejný deficit sa v roku 2023 zvýšil na 4,9 % HDP v dôsledku podpory energetiky, trvalého zvyšovania miezd vo verejnom sektore a sociálnych dávok. V roku 2024 sa verejný deficit zvýši na 5,9 % v dôsledku výdavkových opatrení z roku 2023 (vyššie odmeny verejných zamestnancov, rodinný balík, rodičovský bonus v rámci reformy dôchodkového systému, vyplácanie 13. dôchodku).

Rozpočtové náklady na opatrenia zmierňujúce vplyv vysokých cien energií majú klesnúť na 0,4 % HDP oproti 2,1 % v roku 2023. To by malo byť čiastočne kompenzované novými opatreniami na zvýšenie príjmov - zvýšenie podielu sociálnych odvodov do verejného dôchodkového piliera, odvody zo zisku bánk, zvýšenie zdravotných odvodov pre zamestnávateľov a zvýšenie sadzby dane z nehnuteľností v obciach.

Pri absencii konsolidačných opatrení by mal deficit verejnej správy zostať na vysokej úrovni 5,4 % HDP aj v roku 2025. Komisia predpokladá úplné ukončenie opatrení na podporu energetiky v roku 2025.







(spravodajca TASR Jaromír Novak)