Brusel 12. mája (TASR) - Jarné hospodárske prognózy EÚ, ktoré v stredu predstavila Európska komisia (EK), naznačili, že ekonomika eurobloku sa v roku 2021 zvýši o 4,2 percenta a v roku 2022 o 4,4 percenta. Ekonomika eurozóny tento rok vzrastie o 4,3 percenta a na budúci rok to bude na úrovni 4,4 percenta.

Podľa EK ide o významné zlepšenie vyhliadok ekonomického rastu v porovnaní s prognózami z februára 2021. Miera rastu sa bude v rámci EÚ aj naďalej líšiť, ekonomiky všetkých členských štátov by sa však do konca roka 2022 mali vrátiť do stavu spred koronakrízy.

Pre pandémiu sa ekonomika EÚ v roku 2020 prepadla o 6,1 % a ekonomika eurozóny o 6,6 %. Oživenie európskej ekonomiky, ktoré sa začalo prejavovať vlani v lete, sa koncom roka 2020 a v prvom štvrťroku 2021 zastavilo v dôsledku nových protipandemických opatrení. S vyššou mierou zaočkovanosti a s uvoľňovaním obmedzení však možno očakávať, že ekonomiky EÚ aj eurozóny budú výrazne posilňovať. Rast bude poháňaný súkromnou spotrebou, investíciami a rastúcim dopytom po vývoze z EÚ vďaka silnejúcej svetovej ekonomike.

Verejné investície ako podiel HDP majú v roku 2022 dosiahnuť najvyššiu úroveň za uplynulých desať rokov. K tomu prispeje aj EÚ cez nástroj pre oživenie a odolnosť.

EK skonštatovala, že podmienky na trhu práce sa zlepšujú. Zamestnanosť v druhej polovici roka 2020 rástla a miera nezamestnanosti vo väčšine členských štátov klesá. Vďaka režimom verejnej podpory, aj prostredníctvom nástroja SURE, nedošlo k dramatickému nárastu nezamestnanosti. Trhy práce však budú potrebovať určitý čas na zotavenie.

Miera nezamestnanosti v celej EÚ by mala v roku 2021 dosiahnuť 7,6 % a v roku 2022 klesnúť na 7 %. V eurozóne sa v roku 2021 očakáva 8,4-% nezamestnanosť a v roku 2022 na úrovni 7,8 %. Tieto hodnoty sú vyššie ako pred koronakrízou.

Inflácia začiatkom tohto roka prudko stúpla, najmä v dôsledku rastu cien energií a série dočasných technických faktorov. Citeľne sa prejavilo aj ukončenie zníženia DPH a zavedenie uhlíkovej dane v Nemecku. Miera inflácie v celej EÚ by podľa prognóz mala v roku 2021 predstavovať 1,9 % a o rok neskôr 1,5 %. Pre eurozónu sa očakáva inflácia v roku 2021 vo výške 1,7 % a v nasledujúcom roku 1,3 %.

Verejná podpora pre domácnosti a podniky má zohrať zásadnú úlohu pri zmierňovaní dosahov pandémie na hospodárstvo, ale povedie aj k rastu zadlženosti členských štátov. Súhrnný deficit verejných financií sa tento rok v EÚ zvýši o pol percentuálneho bodu na 7,5 % HDP a v eurozóne na 8 % HDP. Podľa prognóz všetky členské štáty okrem Dánska a Luxemburska vykážu v roku 2021 deficit presahujúci 3 % HDP. Do roku 2022 by sa súhrnný rozpočtový deficit v EÚ aj v eurozóne mal znížiť o polovicu - tesne pod 4 %.

Predpokladá sa, že v celej EÚ bude tento rok pomer verejného dlhu k HDP vo výške 94 % a v roku 2022 sa mierne zníži na 93 %. V eurozóne sa predpovedá rovnaký trend - tento rok nárast na 102 % a v roku 2022 pokles na 101 %.

Riziká spojené s jarnými prognózami zostanú vysoké, až kým hospodárstvo budú ohrozovať dôsledky pandémie. EK priznala, že jarná prognóza podceňuje ochotu domácností míňať alebo želanie spotrebiteľov zachovať si úspory. Ďalším rizikom je načasovanie ukončenia politickej podpory, čo by mohlo ohroziť hospodárske oživenie, keby nastalo predčasne. Oneskorené ukončenie podpory by zas viedlo k narušeniu trhu a bránilo zániku neživotaschopných podnikov.

Externé faktory predstavuje silnejší globálny rast, hlavne v USA, čo by mohlo mať na európske hospodárstvo priaznivejší dosah, než sa predpokladá.


(spravodajca TASR Jaromír Novak)