Brusel 30. apríla (TASR) - Európska komisia (EK) do polovice mája musí predstaviť nový návrh dlhodobého rozpočtu EÚ na roky 2021 - 2027, ktorý bude možno navýšený až na dve percentá hrubého národného produktu (HNP) Európskej únie. Uviedol to vedúci Stáleho zastúpenia SR pri EÚ Peter Javorčík. Touto úlohou poverili eurokomisiu šéfovia vlád a štátov EÚ na minulotýždňovom videosummite.

Javorčík vo štvrtok počas spoločnej videokonferencie s europoslancom Ivanom Štefancom (KDH) s novinármi spresnil, že EK vedomá si novej reality po koronakríze a jej dosahoch na hospodárstvo EÚ musí pripraviť nový návrh finančnej perspektívy. Pripomenul, že na výške sedemročného rozpočtu sa premiéri a prezidenti na februárovom rozpočtovom summite nedohodli, a preto musí eurokomisia návrh dlhodobého rozpočtu inovovať.

Nový rozpočtový návrh už bude zahŕňať aj program obnovy, čo podľa Javorčíka bude politicky citlivá téma. Podľa doterajších informácií by si EÚ mala požičať na svetových trhoch okolo 300 miliárd eur, ktoré budú "naliate" do európskej ekonomiky vo forme programov EÚ a nie prostredníctvom úverov, grantov či dotácií pre členské krajiny.

Slovenský diplomat naznačil, že to môže znamenať napríklad posilnenú kohéznu politiku, čo by SR privítala, lebo by tak dostala viac zdrojov. Možné je aj posilnenie investičného programu InvestEU a tzv. rozpočtu eurozóny, čiže peniaze by išli na štrukturálne reformy v jednotlivých krajinách.

"S tým, že týchto 300 miliárd eur, ktoré si EÚ požičia, budú vracané až v nasledovných finančných perspektívach, čiže po roku 2028," vysvetlil Javorčík. Dodal, že ambícia je využiť tieto zdroje čo najrýchlejšie, možno už v tomto roku, určite však v prvých dvoch rokoch platnosti nového dlhodobého rozpočtu EÚ.

Veľvyslanec upozornil, že členské krajiny majú zatiaľ rôzne názory na program obnovy. Juhoeurópske krajiny chcú viac grantov a menej pôžičiek vzhľadom na ich zadlženie, naopak, severoeurópske krajiny trvajú na pôžičkách a ich spoločnom zdieľaní v budúcnosti. Podľa jeho slov Slovensko a ostatné kohézne krajiny zdôrazňujú, že kohézna politika je už osvedčený nástroj, cez ktorý sa dá do ekonomiky rýchlo naliať silný objem financií.

"Toto je veľká diskusia, ktorá nás ešte len čaká," zhodnotil situáciu Javorčík a dodal, že práve teraz treba prejaviť dostatok solidarity a politickej vôle, zabudnúť napríklad na rabaty, a dospieť k zhode názorov. Sú ambície dosiahnuť dohodu ešte do konca júna.

Podľa doterajších náznakov by celkový strop dlhodobého rozpočtu na výdavky nemal presiahnuť dve percentá HNP. Do tohto stropu podľa neho možno zmestiť priority samotného viacročného finančného rámca, ako aj plánovaný Fond na obnovu s peniazmi určenými na reštart európskej ekonomiky v nasledujúcich rokoch.

Štefanec, ktorý je v Európskom parlamente šéfom platformy SME Europe, zameranej na malé a stredné podniky, upozornil na skutočnosť, že krajiny ako SR, ktoré pre koronakrízu prijali prísne karanténne opatrenia, síce zvládli situáciu zo zdravotného hľadiska, ale ich ekonomiky utrpeli, na čo by EÚ nemala zabúdať pri prerozdeľovaní budúcich zdrojov.

"Treba tiež dodržiavať pravidlo, že svoje dlhy si každý platí sám. Treba, aby to tak zostalo, aj keď momentálne sme solidárni a rozmýšľame nad nástrojmi, ako sú dlhopisy cez eurorozpočet. Je však dôležité, aby sme zodpovednosť mali na národných krajinách," odkázal poslanec. To je podľa neho dôležité aj pre budúcnosť, lebo všetky nové opatrenia zároveň "volajú" aj po dokončení starších projektov, ktoré boli aktuálne už pred desiatimi rokmi počas dlhovej krízy, ako je dobudovanie menovej únie, či nová podoba eurozóny.

Spravodajca TASR Jaromír Novak