Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Deklarácia podľa Rašiho zohľadňuje kľúčové priority SR.
Autor TASR
Praha 14. mája (TASR) - Jedenásť zástupcov členských štátov EÚ v utorok podpísalo deklaráciu o budúcnosti kohéznej politiky po roku 2027. Chcú sa ňou zasadiť o to, aby eurofondy pokračovali aj po tomto období. Podľa eurokomisárky pre súdržnosť a reformy Elisy Ferreirovej je takzvaná politika súdržnosti vo fungovaní EÚ kľúčová. Slovensko na rokovaní zastupoval minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Richard Raši (Hlas-SD), informuje spravodajkyňa TASR v Prahe.
"V EÚ sú v niektorých štátoch tendencie, aby eurofondy ako také už nepokračovali. (...) Dnes sa vyslal silný signál smerom k EÚ, že týchto 11 krajín chce v eurofondoch pokračovať a urobíme všetko preto, aby táto politika bola flexibilná, teda aby reagovala na to, čo reálne potrebujeme," spravodajkyni TASR to po rokovaní povedal slovenský minister. Podľa jeho slov je veľký predpoklad, že ak týchto 11 krajín zabojuje, eurofondy budú pokračovať.
Deklarácia podľa Rašiho zohľadňuje kľúčové priority SR, medzi ktoré patrí napríklad uplatnenie regionálne zameraného prístupu, zachovanie podpory všetkých regiónov s hlavnou pozornosťou na tie najmenej rozvinuté či prispôsobenie pravidiel zmenenej sociálno-ekonomickej a politickej realite.
Zdôraznil, že bez ohľadu na to, kto je v ktorej krajine vo vláde, majú ich zástupcovia na túto otázku rovnaké názory. Pre novú EK chcú pripraviť všetky potrebné dokumenty, aby význam eurofondov nikto nespochybňoval. Aktivitu vyzdvihla aj eurokomisárka. Štáty, ktoré ju podpísali, chcú mať podľa nej silný hlas v nastavovaní politiky súdržnosti na obdobie po roku 2027, o čom sa bude rozhodovať nasledujúce dva roky.
Jednou z ciest, ako by mohla pokračovať, sú podľa českého ministra pre miestny rozvoj Ivana Bartoša finančné nástroje - teda nielen dotácie, ale systémy návratnej formy podpory. "Od väčšinovo dotačnej sa postupne presúvame k výhodným úverom a zárukám, ktoré tiež zaistia vyššiu efektivitu vynaložených prostriedkov a v budúcnosti nám umožnia ten balík investičných peňazí nielen navýšiť, ale do toho systému ich zas vracať," vysvetlil.
O budúcnosti kohéznej politiky po roku 2027 v Prahe rokovali ministri z Bulharska, Česka, Estónska, Chorvátska, Litvy, Lotyšska, Maďarska, Poľska, Rumunska, Slovenska a Slovinska.
(spravodajkyňa TASR Barbora Vizváryová)
"V EÚ sú v niektorých štátoch tendencie, aby eurofondy ako také už nepokračovali. (...) Dnes sa vyslal silný signál smerom k EÚ, že týchto 11 krajín chce v eurofondoch pokračovať a urobíme všetko preto, aby táto politika bola flexibilná, teda aby reagovala na to, čo reálne potrebujeme," spravodajkyni TASR to po rokovaní povedal slovenský minister. Podľa jeho slov je veľký predpoklad, že ak týchto 11 krajín zabojuje, eurofondy budú pokračovať.
Deklarácia podľa Rašiho zohľadňuje kľúčové priority SR, medzi ktoré patrí napríklad uplatnenie regionálne zameraného prístupu, zachovanie podpory všetkých regiónov s hlavnou pozornosťou na tie najmenej rozvinuté či prispôsobenie pravidiel zmenenej sociálno-ekonomickej a politickej realite.
Zdôraznil, že bez ohľadu na to, kto je v ktorej krajine vo vláde, majú ich zástupcovia na túto otázku rovnaké názory. Pre novú EK chcú pripraviť všetky potrebné dokumenty, aby význam eurofondov nikto nespochybňoval. Aktivitu vyzdvihla aj eurokomisárka. Štáty, ktoré ju podpísali, chcú mať podľa nej silný hlas v nastavovaní politiky súdržnosti na obdobie po roku 2027, o čom sa bude rozhodovať nasledujúce dva roky.
Jednou z ciest, ako by mohla pokračovať, sú podľa českého ministra pre miestny rozvoj Ivana Bartoša finančné nástroje - teda nielen dotácie, ale systémy návratnej formy podpory. "Od väčšinovo dotačnej sa postupne presúvame k výhodným úverom a zárukám, ktoré tiež zaistia vyššiu efektivitu vynaložených prostriedkov a v budúcnosti nám umožnia ten balík investičných peňazí nielen navýšiť, ale do toho systému ich zas vracať," vysvetlil.
O budúcnosti kohéznej politiky po roku 2027 v Prahe rokovali ministri z Bulharska, Česka, Estónska, Chorvátska, Litvy, Lotyšska, Maďarska, Poľska, Rumunska, Slovenska a Slovinska.
(spravodajkyňa TASR Barbora Vizváryová)
