Brusel 11. novembra (TASR) - Zvýšená neistota, vysoké tlaky na ceny energií, erózia kúpnej sily domácností a prísnejšie podmienky financovania privedú EÚ, eurozónu a väčšinu členských štátov v poslednom štvrťroku 2022 do recesie. Vyplýva to z jesenných ekonomických prognóz, ktoré v piatok zverejnila Európska komisia.

Hospodárstvo EÚ koncom roka 2022 vstupuje do náročnejšej fázy, čo je zapríčinené otrasmi ruskej agresie proti Ukrajine, ktoré narúšajú globálny dopyt a posilňujú globálne inflačné tlaky.

EÚ pre svoju geografickú blízkosť k vojne a veľkú závislosť od dovozu plynu z Ruska patrí medzi ekonomiky, ktoré sú najviac vystavené tejto situácii. Energetická kríza narúša kúpnu silu domácností a zaťažuje výrobu a výsledkom je, že hoci rast v roku 2022 má byť lepší, ako sa pôvodne predpokladalo, výhľad na rok 2023 je výrazne slabší z pohľadu rastu a vyšší pre infláciu v porovnaní s letnou priebežnou prognózou EK.

Očakáva sa, že zvýšená neistota, vysoké tlaky na ceny energií, erózia kúpnej sily domácností, slabšie vonkajšie prostredie a prísnejšie podmienky financovania privedú EÚ, eurozónu a väčšinu členských štátov v poslednom štvrťroku do recesie. Silná dynamika rastu z roku 2021 a silný rast v prvej polovici roka 2022 by mali zvýšiť tohtoročný rast reálneho HDP na 3,3 % v EÚ (3,2 % v eurozóne), čo je výrazne nad letnými prognózami na úrovni 2,7 %.

Pokles ekonomickej aktivity by mal pokračovať aj v prvom štvrťroku 2023 a EK očakáva, že rast sa do Európy vráti na jar, keď inflácia postupne uvoľní svoju kontrolu nad ekonomikou. Keďže však dopyt brzdí "silný protivietor", hospodárska aktivita bude pravdepodobne utlmená, pričom rast HDP v roku 2023 ako celok v EÚ aj v eurozóne dosiahne 0,3 %.

Predpokladá sa, že do roku 2024 sa hospodársky rast postupne obnoví, v priemere o 1,6 % v EÚ a 1,5 % v eurozóne.

Vyššie hodnoty inflácie počas prvých desiatich mesiacov 2022 a rozširujúce sa cenové tlaky posunuli vrchol inflácie na koniec roka a zvýšili prognózu ročnej miery inflácie na 9,3 % v EÚ a 8,5 % v eurozóne. Očakáva sa, že inflácia v roku 2023 klesne, ale zostane vysoká na úrovni 7,0 % v EÚ a 6,1 % v eurozóne a potom sa v roku 2024 zmierni na 3,0 % a 2,6 %.

Trh práce v EÚ si aj naďalej vedie dobre, pričom zamestnanosť je najvyššia a nezamestnanosť najnižšia za posledné desaťročia. Silný hospodársky rast prilákal v prvej polovici roku 2022 do zamestnania ďalšie dva milióny ľudí, čím sa počet zamestnaných osôb v Únii zvýšil na historické maximum 213,4 milióna osôb. Miera nezamestnanosti bola v septembri na rekordnom minime 6,0 %.

Rast zamestnanosti v EÚ v roku 2022 dosiahne 1,8 %, v roku 2023 sa zastaví a v roku 2024 mierne klesne na 0,4 %. Miera nezamestnanosti v EÚ sa predpokladá na úrovni 6,2 % v roku 2022, 6,5 % v roku 2023 a 6,4 % v roku 2024.

Ekonomický výhľad EÚ čelí vysokému stupňu neistoty, keďže ruská vojna proti Ukrajine pokračuje a potenciál pre ďalšie ekonomické narušenia nie je ani zďaleka vyčerpaný. Najväčšiu hrozbu prináša nepriaznivý vývoj na trhu s plynom a riziko jeho nedostatku v zime 2023-24. EÚ zostáva priamo a nepriamo vystavená ďalším šokom na iných komoditných trhoch, ktoré sa odrážajú v dôsledku geopolitického napätia.








(spravodajca TASR Jaromír Novak)