Brusel 18. decembra (TASR) - Európska komisia (EK) v stredu predstavila druhú časť jesenného balíka európskeho semestra, ktorá zahŕňa návrh jej odporúčania o hospodárskej politike eurozóny na rok 2025, správu o mechanizme varovania na rok 2025, ktorá sa týka aj Slovenska, a návrh na spoločnú správu o zamestnanosti na rok 2025.

Európsky semester bude pokračovať v identifikácii sociálno-ekonomických výziev a poskytovať usmernenia týkajúce sa politických opatrení potrebných na ich riešenie a na základe toho poskytne jarný balík odporúčaní pre jednotlivé krajiny na riešenie ich špecifických problémov.

Odporúčanie pre eurozónu vyzýva jej členské štáty, aby konali individuálne, a to aj prostredníctvom svojich plánov obnovy a odolnosti, ako aj kolektívne v rámci Euroskupiny, s cieľom zlepšiť konkurencieschopnosť, posilniť ekonomickú odolnosť a pokračovať v zabezpečovaní makroekonomickej a finančnej stability.

Odporúčanie EK vyžaduje posilniť inovácie vrátane kritických technológií, zlepšiť podnikateľské prostredie, posilniť prístup k financovaniu a znížiť administratívnu záťaž a zložitosť regulácie. Trvá na podpore verejných a súkromných investícií do oblastí spoločných priorít, ako sú zelená a digitálna transformácia a budovanie obranných kapacít.

Komisia zároveň odporúča podporovať zvyšovanie kvalifikácie a rekvalifikáciu pracovnej sily a zvyšovať účasť na trhu práce. Rovnako žiada zlepšiť udržateľnosť dlhu a monitorovať riziká pre makrofinančnú stabilitu.

Správa o mechanizme varovania slúži ako nástroj na identifikáciu možných makroekonomických nerovnováh, ktoré by mohli ovplyvniť hospodárstvo členských štátov alebo EÚ ako celku. Zdôrazňuje, ktoré členské štáty vyžadujú hĺbkové preskúmanie, aby sa zistilo, či sa v nich vyskytujú nerovnováhy.

V roku 2025 sa pripravuje hĺbkové preskúmanie pre deväť krajín, ktoré boli identifikované ako krajiny s nerovnováhou alebo nadmernou nerovnováhou v roku 2024 - Cyprus, Grécko, Holandsko, Maďarsko, Nemecko, Rumunsko, Slovensko, Švédsko a Taliansko.

Návrh spoločnej správy o zamestnanosti potvrdzuje, že trh práce EÚ zostáva odolný. Miera zamestnanosti v EÚ dosiahla v roku 2023 rekordnú úroveň 75,3 % a v druhom štvrťroku 2024 vzrástla na 75,8 %. Miera nezamestnanosti klesla na historické minimum 6,1 % v roku 2023, tento trend pokračoval aj v roku 2024. Produktivita práce sa v roku 2023 po výraznom spomalení v rokoch 2010 až 2019 naďalej spomaľovala. To môže poškodiť schopnosť EÚ konkurovať v celosvetovom meradle a udržiavať hospodársky rast, vytvárať pracovné miesta a zlepšovať životnú úroveň.

Reálne mzdy sa začali zotavovať v druhej polovici 2023, keď sa zmiernili inflačné tlaky. Tieto zisky však úplne neobnovili kúpnu silu stratenú v predchádzajúcich rokoch.

Rozsiahly nedostatok pracovnej sily a zručností zostáva prekážkou zvyšovania produktivity, inovácií a konkurencieschopnosti.

Spoločná správa o zamestnanosti na rok 2025 je špecificky zameraná pre jednotlivé krajiny na zamestnanosť, zručnosti a sociálne aspekty. Správa monitoruje pokrok pri dosahovaní cieľov stanovených v akčnom pláne Európskeho piliera sociálnych práv. EÚ je na dobrej ceste dosiahnuť cieľ 78 % zamestnanosti do roku 2030. Je však potrebný ďalší pokrok, aby sa zabezpečilo, že 60 % dospelých sa bude každoročne zúčastňovať na vzdelávaní a zníži sa počet ľudí ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením.


(spravodajca TASR Jaromír Novak)