Komisárka pred novinármi spresnila, že nová smernica je ústretová voči spotrebiteľom, ktorí v globalizovanom svete majú slabú pozíciu voči veľkým spoločnostiam pôsobiacich na európskom trhu.
Autor TASR
Brusel 11. apríla (TASR) - V stredu predstavený legislatívny balík Európskej komisie (EK) pod názvom Nová dohoda pre spotrebiteľov sa chce vyvarovať kolektívnych žalôb založených na právnom biznise a zavádza tiež sprísnenú legislatívu pre tovary dvojakej kvality. Uviedla eurokomisárka pre spravodlivosť, spotrebiteľov a rodovú rovnosť Věra Jourová.
Komisárka pred novinármi spresnila, že nová smernica je ústretová voči spotrebiteľom, ktorí v globalizovanom svete majú slabú pozíciu voči veľkým spoločnostiam pôsobiacich na európskom trhu.
"Nie je únosné, aby spotrebiteľ bol sám odkázaný na to, že pôjde žiadať nejakú nápravu či kompenzáciu. Chceme, aby sa ľudia mohli spojiť do jedného procesu a spoločne sa uchádzať o kompenzácie," opísala situáciu. Na každý prípad kolektívnej náhrady by mala dozerať organizácia, ktorú určí jednotlivá členská krajina Únie.
To podľa komisárky znamená snahu vyhnúť sa situácii v USA, kde sú kolektívne žaloby poškodených zákazníkov veľkým biznisom a zlatou baňou pre právne kancelárie.
"Budeme držať pod kontrolou tento proces. V Európe by sa nemalo stať, že tieto kauzy bude vyrábať nejaký právny biznis, že bude ľudí vháňať do umelých súdov kvôli percentám z kompenzácií," zdôraznila. Bude na členských štátoch, aby určili verejné organizácie, platené z národného rozpočtu, ktoré budú dohliadať na kolektívne žaloby. Nepôjde pritom iba o jednu organizáciu, lebo Nová dohoda pre spotrebiteľov zahŕňa záujmy občanov v širokých oblastiach - okrem klasických tovarov a služieb sú to aj finančné služby, telekomunikácie, energetické služby, ochrana osobných a digitálnych dát či práva cestujúcich.
Nové pravidlá zavádzajú aj možnosť vysokých pokút pre podvodnícke spoločnosti. Jourová upozornila, že o výške sankcií budú rozhodovať národné orgány dohľadu nad trhom. Komisia zatiaľ prikročila k harmonizácii pokút iba v prípade cezhraničných podvodov, kde stanovila sadzbu minimálne 4 % z ročného obratu spoločností.
"Ide o širokú plejádu vecí, kde ľudia môžu byť vystavení nejakému neférovému jednaniu v širokom meradle. Môžu to byť aj milióny ľudí. Musíme sa na to v Európe pripraviť," uviedla.
Nový legislatívny balík podľa jej slov upravuje aj otázku, na ktorú už niekoľko rokov poukazujú krajiny strednej Európy - dvojaká kvalita potravín. Jourová pripomenula, že sprísnená smernica, ktorú eurokomisia navrhuje, je dosť opatrná. Hovorí sa v nej, že ide o neférové praktiky, keď pod rovnakou značkou dochádza k predaju tovarov rôzneho zloženia, keď jeden z tovarov je menej kvalitný.
"Nech sa výrobca spovedá, prečo je tomu tak, prečo na jeden trh dováža podvodný tovar a na druhom trhu spotrebiteľ nájde vyššiu kvalitu," opísala situáciu. Pripomenula, že boli to národné inšpekcie, ktoré žiadali presnejšie zakotvenie tejto otázky v európskej legislatíve, čo exekutíva EÚ splnila.
Nová legislatíva však začne platiť až o niekoľko rokov, národné inšpekcie však už teraz môžu prevádzkovať testovanie potravín a sledovať podozrivé tovary. Komisia im vychádza v ústrety aj spoločnou metodikou testovania kvality potravín, ktorú predstaví v máji tohto roku.
Podľa Jourovej doterajší tlak z úrovne EÚ, o ktorý sa podľa nej zapríčinili aj krajiny ako Česká republika a Slovensko, už prináša výsledky, keď niektoré potraviny dvojakej kvality z trhu už zmizli a viaceré obchodné reťazce naznačili, že určité tovary do našich krajín nebudú dovážať. "Vidím to ako úspech. Niektoré produkty už menia receptúru a je to otázka možno dvoch - troch rokov, keď sa takéto tovary dostanú z trhu. Naším cieľom je, že sa zvýši kvalita tovarov, u ktorých je teraz znížená. Že zmiznú podvodné verzie. Ak to nepôjde, tak by sme chceli, aby zmizla značka, ktorá je zavádzajúca. Aby spotrebiteľ videl, že kupuje verziu nižšej kvality," vysvetlila Jourová.
Spravodajca TASR Jaromír Novak
Komisárka pred novinármi spresnila, že nová smernica je ústretová voči spotrebiteľom, ktorí v globalizovanom svete majú slabú pozíciu voči veľkým spoločnostiam pôsobiacich na európskom trhu.
"Nie je únosné, aby spotrebiteľ bol sám odkázaný na to, že pôjde žiadať nejakú nápravu či kompenzáciu. Chceme, aby sa ľudia mohli spojiť do jedného procesu a spoločne sa uchádzať o kompenzácie," opísala situáciu. Na každý prípad kolektívnej náhrady by mala dozerať organizácia, ktorú určí jednotlivá členská krajina Únie.
To podľa komisárky znamená snahu vyhnúť sa situácii v USA, kde sú kolektívne žaloby poškodených zákazníkov veľkým biznisom a zlatou baňou pre právne kancelárie.
"Budeme držať pod kontrolou tento proces. V Európe by sa nemalo stať, že tieto kauzy bude vyrábať nejaký právny biznis, že bude ľudí vháňať do umelých súdov kvôli percentám z kompenzácií," zdôraznila. Bude na členských štátoch, aby určili verejné organizácie, platené z národného rozpočtu, ktoré budú dohliadať na kolektívne žaloby. Nepôjde pritom iba o jednu organizáciu, lebo Nová dohoda pre spotrebiteľov zahŕňa záujmy občanov v širokých oblastiach - okrem klasických tovarov a služieb sú to aj finančné služby, telekomunikácie, energetické služby, ochrana osobných a digitálnych dát či práva cestujúcich.
Nové pravidlá zavádzajú aj možnosť vysokých pokút pre podvodnícke spoločnosti. Jourová upozornila, že o výške sankcií budú rozhodovať národné orgány dohľadu nad trhom. Komisia zatiaľ prikročila k harmonizácii pokút iba v prípade cezhraničných podvodov, kde stanovila sadzbu minimálne 4 % z ročného obratu spoločností.
"Ide o širokú plejádu vecí, kde ľudia môžu byť vystavení nejakému neférovému jednaniu v širokom meradle. Môžu to byť aj milióny ľudí. Musíme sa na to v Európe pripraviť," uviedla.
Nový legislatívny balík podľa jej slov upravuje aj otázku, na ktorú už niekoľko rokov poukazujú krajiny strednej Európy - dvojaká kvalita potravín. Jourová pripomenula, že sprísnená smernica, ktorú eurokomisia navrhuje, je dosť opatrná. Hovorí sa v nej, že ide o neférové praktiky, keď pod rovnakou značkou dochádza k predaju tovarov rôzneho zloženia, keď jeden z tovarov je menej kvalitný.
"Nech sa výrobca spovedá, prečo je tomu tak, prečo na jeden trh dováža podvodný tovar a na druhom trhu spotrebiteľ nájde vyššiu kvalitu," opísala situáciu. Pripomenula, že boli to národné inšpekcie, ktoré žiadali presnejšie zakotvenie tejto otázky v európskej legislatíve, čo exekutíva EÚ splnila.
Nová legislatíva však začne platiť až o niekoľko rokov, národné inšpekcie však už teraz môžu prevádzkovať testovanie potravín a sledovať podozrivé tovary. Komisia im vychádza v ústrety aj spoločnou metodikou testovania kvality potravín, ktorú predstaví v máji tohto roku.
Podľa Jourovej doterajší tlak z úrovne EÚ, o ktorý sa podľa nej zapríčinili aj krajiny ako Česká republika a Slovensko, už prináša výsledky, keď niektoré potraviny dvojakej kvality z trhu už zmizli a viaceré obchodné reťazce naznačili, že určité tovary do našich krajín nebudú dovážať. "Vidím to ako úspech. Niektoré produkty už menia receptúru a je to otázka možno dvoch - troch rokov, keď sa takéto tovary dostanú z trhu. Naším cieľom je, že sa zvýši kvalita tovarov, u ktorých je teraz znížená. Že zmiznú podvodné verzie. Ak to nepôjde, tak by sme chceli, aby zmizla značka, ktorá je zavádzajúca. Aby spotrebiteľ videl, že kupuje verziu nižšej kvality," vysvetlila Jourová.
Spravodajca TASR Jaromír Novak