Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa štúdií Organizácie spojených národov sa celkový objem finančných aktív využívaných pri praní špinavých peňazí pohybuje v rozmedzí medzi dvomi až piatimi percentami svetového HDP.
Autor TASR
Bratislava 30. júla (TASR) - Najväčšou prioritou je v súčasnosti pre Slovensko nárast výdavkov na financovanie verejného zdravotníctva a dodatočné výdavky spojené s oživením jednotlivých ekonomík, čo nepochybne prehĺbi už aj tak relatívne vysoký verejný dlh a fiškálny deficit. Pre zabezpečenie udržateľnosti verejných financií je podľa riaditeľa Ekonomického ústavu SAV Juraja Sipka potrebné zamerať sa aj na druhú časť štátneho rozpočtu, kde sú rezervy, teda na príjmy.
"Podľa renomovaných menovo-finančných a ekonomických inštitúcií sa odhaduje, že v daňových rajoch sa v súčasnosti nachádza približne 8 % až 10 % svetového hrubého domáceho produktu (HDP) finančných aktív. V štátoch v rámci Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) šedá ekonomika predstavuje 15 % a korupcia približne jedno percento HDP," vyčíslil Sipko.
Tiež upozornil, že podľa štúdií Organizácie spojených národov sa celkový objem finančných aktív využívaných pri praní špinavých peňazí pohybuje v rozmedzí medzi dvomi až piatimi percentami svetového HDP. Do daňových rajov plynie podľa Sipka ročne okolo 600 miliárd finančných aktív v dôsledku neplatenia daní korporáciami. V prípade štátov Európskej únie (EÚ) sa tento objem odhaduje v rozmedzí od 160 do 190 miliárd eur ročne.
"Okrem toho je podľa empirických štúdií Medzinárodného menového fondu (MMF) približne 40 % objemu svetových priamych zahraničných investícií realizovaných cez schránkové firmy bez ekonomických aktivít. Značný objem týchto finančných aktív je realizovaných cez spoločnosti, ktoré sídlia v európskych štátoch," priblížil Sipko.
Pri hodnotení vývoja udržateľnosti verejných financií z pohľadu príjmov je dôležité, aký je súčasný podiel príjmov v štruktúre, teda priame a spotrebné dane, ako aj dane fyzických osôb a dane právnických osôb. "Podľa analýz uskutočnených MMF na vzorke 145 členských štátov, najväčší nepomer je práve v rámci priemyselne vyspelých štátov, pri porovnaní hlavne medzi fyzickými a právnickými osobami. Tento výrazný nepomer je v tom, že fyzické osoby prispievajú v priemere 12 %, zatiaľ čo podiel právnických osôb predstavuje len 3,5 %. Okrem toho existuje celý rad otvorených otázok súvisiacich so zavedením digitálnej dane," uviedol Sipko.
Nespravodlivé nastavenie štruktúry daňových sadzieb podľa Sipka ešte viac prehĺbi historicky najvyššiu mieru polarizácie spoločnosti v moderných ekonomických dejinách. "V súčasnosti je viac ako kedykoľvek v histórii moderného ekonomického vývoja urgentná výzva pre predstaviteľov medzinárodných menovo-finančných inštitúcii, OECD, členských štátov EÚ, skupiny G20, politikov a realizátorov hospodárskych politík pripraviť daňovú reformu orientovanú na mobilizáciu zdrojov na zabezpečenie príjmovej časti rozpočtu a na spravodlivé stanovenie sadzieb pre korporácie a fyzické osoby," dodal ekonóm.
Na udržateľnosť verejných financií vplývajú v neposlednom rade aj riziká spojené s klimatickými hrozbami. "MMF odhaduje, že náklady z verejných zdrojov v dôsledku klimatických zmien sa môžu pohybovať v jednotlivých štátoch na úrovni od 0,6 % HDP až do dvoch percent HDP ročne," dodal Sipko.
"Podľa renomovaných menovo-finančných a ekonomických inštitúcií sa odhaduje, že v daňových rajoch sa v súčasnosti nachádza približne 8 % až 10 % svetového hrubého domáceho produktu (HDP) finančných aktív. V štátoch v rámci Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) šedá ekonomika predstavuje 15 % a korupcia približne jedno percento HDP," vyčíslil Sipko.
Tiež upozornil, že podľa štúdií Organizácie spojených národov sa celkový objem finančných aktív využívaných pri praní špinavých peňazí pohybuje v rozmedzí medzi dvomi až piatimi percentami svetového HDP. Do daňových rajov plynie podľa Sipka ročne okolo 600 miliárd finančných aktív v dôsledku neplatenia daní korporáciami. V prípade štátov Európskej únie (EÚ) sa tento objem odhaduje v rozmedzí od 160 do 190 miliárd eur ročne.
"Okrem toho je podľa empirických štúdií Medzinárodného menového fondu (MMF) približne 40 % objemu svetových priamych zahraničných investícií realizovaných cez schránkové firmy bez ekonomických aktivít. Značný objem týchto finančných aktív je realizovaných cez spoločnosti, ktoré sídlia v európskych štátoch," priblížil Sipko.
Pri hodnotení vývoja udržateľnosti verejných financií z pohľadu príjmov je dôležité, aký je súčasný podiel príjmov v štruktúre, teda priame a spotrebné dane, ako aj dane fyzických osôb a dane právnických osôb. "Podľa analýz uskutočnených MMF na vzorke 145 členských štátov, najväčší nepomer je práve v rámci priemyselne vyspelých štátov, pri porovnaní hlavne medzi fyzickými a právnickými osobami. Tento výrazný nepomer je v tom, že fyzické osoby prispievajú v priemere 12 %, zatiaľ čo podiel právnických osôb predstavuje len 3,5 %. Okrem toho existuje celý rad otvorených otázok súvisiacich so zavedením digitálnej dane," uviedol Sipko.
Nespravodlivé nastavenie štruktúry daňových sadzieb podľa Sipka ešte viac prehĺbi historicky najvyššiu mieru polarizácie spoločnosti v moderných ekonomických dejinách. "V súčasnosti je viac ako kedykoľvek v histórii moderného ekonomického vývoja urgentná výzva pre predstaviteľov medzinárodných menovo-finančných inštitúcii, OECD, členských štátov EÚ, skupiny G20, politikov a realizátorov hospodárskych politík pripraviť daňovú reformu orientovanú na mobilizáciu zdrojov na zabezpečenie príjmovej časti rozpočtu a na spravodlivé stanovenie sadzieb pre korporácie a fyzické osoby," dodal ekonóm.
Na udržateľnosť verejných financií vplývajú v neposlednom rade aj riziká spojené s klimatickými hrozbami. "MMF odhaduje, že náklady z verejných zdrojov v dôsledku klimatických zmien sa môžu pohybovať v jednotlivých štátoch na úrovni od 0,6 % HDP až do dvoch percent HDP ročne," dodal Sipko.
