V ekonomickej oblasti zdôraznil potrebu efektívnejšieho zdaňovania mnohonárodných firiem a dodal, že spoločnosti musia platiť dane tam, kde vytvárajú zisky.
Autor TASR
Brusel 14. septembra (TASR) - Vyzývam lídrov, ktorí sa chystajú do Bratislavy, aby si premysleli tri dôvody, prečo potrebujeme Európsku úniu. Uviedol to dnes predseda Európskej komisie (EK) Jean-Claude Juncker v rámci svojho prejavu o stave únie na pôde Európskeho parlamentu (EP) v Štrasburgu.
Juncker na úvod pripomenul, že EÚ uznáva a ľutuje rozhodnutie Británie opustiť spoločný blok, zároveň však dodal, že únia z hľadiska brexitu "nie je v nebezpečenstve". "Boli by sme radi, keby k žiadosti o brexit došlo čo najskôr, aby sme vykonali potrebné kroky na to, aby naše vzťahy s Britániou dostali novú podobu," uviedol.
Juncker zdôraznil, že dnes v Európe mnohí ako keby zabudli na to, čo znamená byť Európanom v duchu hodnôt, na ktorých je únia založená. Aj preto v pléne EP vyzval na zvýšenie miery integrácie v Európe, čo však nesmie dostať do úzadia národné záujmy členských štátov.
Podľa Junckera EÚ čelí niektorým aspektom "existenciálnej krízy". "Pred rokom som povedal, že EÚ má stále čo zlepšovať. To stále platí. Rozsah našej spolupráce je ešte stále príliš nízky," povedal. Spresnil, že národné záujmy sú príliš často uprednostňované pred spoločnými európskymi záujmami.
EÚ nie sú Spojené štáty európske
Podľa jeho slov Európania musia viac prispievať k budovaniu spoločného projektu, pretože časté rozdiely a roztrieštenosť medzi členmi ponechávajú priestor pre "nekontrolovateľný populizmus".
"To nemôžeme akceptovať, pretože populizmus nerieši problémy. Populizmus vytvára problémy, musíme si to uvedomiť a chrániť sa pred ním," upozornil šéf exekutívy EÚ.
Juncker spresnil, že EÚ neznamená "Spojené štáty európske". Pripomenul, že verejnosť nemožno oklamať, politici by sa mali ľuďom pozrieť do očí a uvedomiť si, že Európania nechcú súťaživosť medzi rôznymi inštitúciami EÚ, ľudia predovšetkým očakávajú, že Európa im ponúkne jasné výsledky.
Každý musí dostať rovnaký plat za rovnakú prácu
Predseda EK uviedol, že nezamestnanosť zostáva v Európe príliš vysoká, to isté sa týka zadlženosti a pokračuje aj sociálna nespravodlivosť a "Európa nie je dosť sociálna, čo si treba jasne priznať".
V tejto oblasti sa prihovoril za podporu smernice o vysielaných pracovníkoch, vyzval na zmiernenie sociálneho dumpingu v EÚ, lebo "Európa nie je Divoký západ", a zdôraznil, že "každý musí dostať rovnaký plat za rovnakú prácu".
V ekonomickej oblasti zdôraznil potrebu efektívnejšieho zdaňovania mnohonárodných firiem a dodal, že spoločnosti musia platiť dane tam, kde vytvárajú zisky.
"EÚ musí nielen zachovať náš spôsob života, ale aj zlepšovať životy občanov a ekonomiku," uviedol Juncker, čo podľa neho úzko súvisí s digitálnou ekonomikou, na ktorú EK kladie veľký dôraz. Do tejto oblasti treba masívne investovať, pričom komisia chce do roku 2020 zaistiť internet pre každé mestečko a každú domácnosť.
Juncker potvrdil dohady, že chce naliať viac peňazí cez Európsky fond pre strategické investície (EFSI), ktorý vznikol pred rokom. Pripomenul, že zo sumy 315 miliárd eur už bola preinvestovaná suma 116 miliárd, vďaka čomu vyše 100.000 ľudí získalo prácu.
"Dnes navrhujeme zdvojnásobenie trvania tohto fondu a zdvojnásobenie jeho kapacity," povedal. Do európskej ekonomiky chce takto dostať až 500 miliárd eur do roku 2020.
EÚ však musí podľa neho investovať aj do riešenia humanitárnej krízy a do mladých ľudí, aby sme nemali kontinent mladých ľudí bez práce a závislých od rodičov.
V oblasti utečeneckej krízy Juncker oznámil vznik Investičného plánu pre Afriku a susedstvo s finančným potenciálom 44 miliárd eur, ktorý za prispenia členských štátov môže dosiahnuť objem 88 miliárd eur.
Pri utečeneckej kríze zdôraznil, že ide o solidaritu, ktorá však nesmie byť vynútená. Prihovoril sa tiež za spoločnú európsku obrannú politiku s vytvorením jednotného veliaceho štábu a Európskeho obranného fondu, ktorý by investične pomohol aj európskemu obrannému priemyslu. Vyjadril nádej, že neformálny summit v Bratislave bude prvým krokom k štruktúrovanej spolupráci v tejto oblasti.
Juncker na úvod pripomenul, že EÚ uznáva a ľutuje rozhodnutie Británie opustiť spoločný blok, zároveň však dodal, že únia z hľadiska brexitu "nie je v nebezpečenstve". "Boli by sme radi, keby k žiadosti o brexit došlo čo najskôr, aby sme vykonali potrebné kroky na to, aby naše vzťahy s Britániou dostali novú podobu," uviedol.
Juncker zdôraznil, že dnes v Európe mnohí ako keby zabudli na to, čo znamená byť Európanom v duchu hodnôt, na ktorých je únia založená. Aj preto v pléne EP vyzval na zvýšenie miery integrácie v Európe, čo však nesmie dostať do úzadia národné záujmy členských štátov.
Podľa Junckera EÚ čelí niektorým aspektom "existenciálnej krízy". "Pred rokom som povedal, že EÚ má stále čo zlepšovať. To stále platí. Rozsah našej spolupráce je ešte stále príliš nízky," povedal. Spresnil, že národné záujmy sú príliš často uprednostňované pred spoločnými európskymi záujmami.
EÚ nie sú Spojené štáty európske
Podľa jeho slov Európania musia viac prispievať k budovaniu spoločného projektu, pretože časté rozdiely a roztrieštenosť medzi členmi ponechávajú priestor pre "nekontrolovateľný populizmus".
"To nemôžeme akceptovať, pretože populizmus nerieši problémy. Populizmus vytvára problémy, musíme si to uvedomiť a chrániť sa pred ním," upozornil šéf exekutívy EÚ.
Juncker spresnil, že EÚ neznamená "Spojené štáty európske". Pripomenul, že verejnosť nemožno oklamať, politici by sa mali ľuďom pozrieť do očí a uvedomiť si, že Európania nechcú súťaživosť medzi rôznymi inštitúciami EÚ, ľudia predovšetkým očakávajú, že Európa im ponúkne jasné výsledky.
Každý musí dostať rovnaký plat za rovnakú prácu
Predseda EK uviedol, že nezamestnanosť zostáva v Európe príliš vysoká, to isté sa týka zadlženosti a pokračuje aj sociálna nespravodlivosť a "Európa nie je dosť sociálna, čo si treba jasne priznať".
V tejto oblasti sa prihovoril za podporu smernice o vysielaných pracovníkoch, vyzval na zmiernenie sociálneho dumpingu v EÚ, lebo "Európa nie je Divoký západ", a zdôraznil, že "každý musí dostať rovnaký plat za rovnakú prácu".
V ekonomickej oblasti zdôraznil potrebu efektívnejšieho zdaňovania mnohonárodných firiem a dodal, že spoločnosti musia platiť dane tam, kde vytvárajú zisky.
"EÚ musí nielen zachovať náš spôsob života, ale aj zlepšovať životy občanov a ekonomiku," uviedol Juncker, čo podľa neho úzko súvisí s digitálnou ekonomikou, na ktorú EK kladie veľký dôraz. Do tejto oblasti treba masívne investovať, pričom komisia chce do roku 2020 zaistiť internet pre každé mestečko a každú domácnosť.
Juncker potvrdil dohady, že chce naliať viac peňazí cez Európsky fond pre strategické investície (EFSI), ktorý vznikol pred rokom. Pripomenul, že zo sumy 315 miliárd eur už bola preinvestovaná suma 116 miliárd, vďaka čomu vyše 100.000 ľudí získalo prácu.
Odporúčame aj: Juncker si želá väčšiu jednotu v EÚ
"Dnes navrhujeme zdvojnásobenie trvania tohto fondu a zdvojnásobenie jeho kapacity," povedal. Do európskej ekonomiky chce takto dostať až 500 miliárd eur do roku 2020.
EÚ však musí podľa neho investovať aj do riešenia humanitárnej krízy a do mladých ľudí, aby sme nemali kontinent mladých ľudí bez práce a závislých od rodičov.
V oblasti utečeneckej krízy Juncker oznámil vznik Investičného plánu pre Afriku a susedstvo s finančným potenciálom 44 miliárd eur, ktorý za prispenia členských štátov môže dosiahnuť objem 88 miliárd eur.
Pri utečeneckej kríze zdôraznil, že ide o solidaritu, ktorá však nesmie byť vynútená. Prihovoril sa tiež za spoločnú európsku obrannú politiku s vytvorením jednotného veliaceho štábu a Európskeho obranného fondu, ktorý by investične pomohol aj európskemu obrannému priemyslu. Vyjadril nádej, že neformálny summit v Bratislave bude prvým krokom k štruktúrovanej spolupráci v tejto oblasti.