Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Georgievová uviedla, že vyhliadky svetovej ekonomiky sa zhoršujú, čo je dôsledok šokov spôsobených pandémiou nového koronavírusu, vojnou na Ukrajine, ako aj prírodnými katastrofami.
Autor TASR
Washington 6. októbra (TASR) - Medzinárodný menový fond (MMF) zhorší na budúci týždeň prognózu vývoja svetovej ekonomiky v budúcom roku. Uviedla to vo štvrtok šéfka MMF Kristalina Georgievová, pričom ako dôvod uviedla zvyšujúce sa riziko recesie a finančnej nestability. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.
Georgievová uviedla, že vyhliadky svetovej ekonomiky sa zhoršujú, čo je dôsledok šokov spôsobených pandémiou nového koronavírusu, následne vojnou na Ukrajine, ako aj prírodnými katastrofami v dôsledku klimatickej zmeny. Navyše, šéfka MMF nevylučuje, že situácia sa môže ešte viac zhoršiť. "Zaznamenávame zásadný posun vo svetovej ekonomike - od sveta s relatívnou predvídateľnosťou k svetu, ktorý je krehkejší, s väčšou neistotou, vyššou ekonomickou nestabilitou, geopolitickými konfrontáciami a s častejšími a ničivejšími prírodnými katastrofami," uviedla na pôde Georgetown University.
Poukázala na to, že všetky svetové ekonomiky, Európa, USA aj Čína, zaznamenávajú spomaľovanie rastu, čo znižuje dopyt po výrobkoch z rozvíjajúcich sa štátov. Tie už pritom zápasia s vysokými cenami potravín a energií.
Georgievová dodala, že na budúci týždeň fond zhorší odhad vývoja ekonomiky v budúcom roku, už štvrtý raz tento rok. Ostatná prognóza stanovila na budúci rok rast globálnej ekonomiky na 2,9 %. Podľa Georgievovej tento odhad už platiť nebude, nové údaje však na rok 2023 MMF nezverejní. Prognózu na tento rok by mal fond ponechať na pôvodnej úrovni, čo znamená rast o 3,2 %.
Čo sa týka inflácie, tá sa podľa šéfky MMF vytrvalo drží na vysokej úrovni. Napriek tomu by centrálne banky mali pokračovať v rozhodných krokoch, a to aj v situácii spomaľovania rastu. Naopak, fiškálne opatrenia prijaté v reakcii na vysoké ceny energií by mali byť cielené a iba dočasné, dodala Georgievová.
"Inými slovami, keď menová politika stúpa na brzdu, v rámci fiškálnej politiky by sa nemal pridávať plyn. Inak z toho bude drsná a nebezpečná jazda," dodala šéfka MMF.
Georgievová uviedla, že vyhliadky svetovej ekonomiky sa zhoršujú, čo je dôsledok šokov spôsobených pandémiou nového koronavírusu, následne vojnou na Ukrajine, ako aj prírodnými katastrofami v dôsledku klimatickej zmeny. Navyše, šéfka MMF nevylučuje, že situácia sa môže ešte viac zhoršiť. "Zaznamenávame zásadný posun vo svetovej ekonomike - od sveta s relatívnou predvídateľnosťou k svetu, ktorý je krehkejší, s väčšou neistotou, vyššou ekonomickou nestabilitou, geopolitickými konfrontáciami a s častejšími a ničivejšími prírodnými katastrofami," uviedla na pôde Georgetown University.
Poukázala na to, že všetky svetové ekonomiky, Európa, USA aj Čína, zaznamenávajú spomaľovanie rastu, čo znižuje dopyt po výrobkoch z rozvíjajúcich sa štátov. Tie už pritom zápasia s vysokými cenami potravín a energií.
Georgievová dodala, že na budúci týždeň fond zhorší odhad vývoja ekonomiky v budúcom roku, už štvrtý raz tento rok. Ostatná prognóza stanovila na budúci rok rast globálnej ekonomiky na 2,9 %. Podľa Georgievovej tento odhad už platiť nebude, nové údaje však na rok 2023 MMF nezverejní. Prognózu na tento rok by mal fond ponechať na pôvodnej úrovni, čo znamená rast o 3,2 %.
Čo sa týka inflácie, tá sa podľa šéfky MMF vytrvalo drží na vysokej úrovni. Napriek tomu by centrálne banky mali pokračovať v rozhodných krokoch, a to aj v situácii spomaľovania rastu. Naopak, fiškálne opatrenia prijaté v reakcii na vysoké ceny energií by mali byť cielené a iba dočasné, dodala Georgievová.
"Inými slovami, keď menová politika stúpa na brzdu, v rámci fiškálnej politiky by sa nemal pridávať plyn. Inak z toho bude drsná a nebezpečná jazda," dodala šéfka MMF.
