Zdôraznila potrebu posilnenia globálnej finančnej záchrannej siete vrátane prehodnotenia kvót MMF, ktoré sú rozhodujúce na zabezpečenie predvídateľnej sily MMF, ktorá sa relatívne zmenšila.
Autor TASR
Gandhinagar 18. júla (TASR) - Globálna ekonomická aktivita sa spomaľuje, najmä vo výrobnom sektore. A strednodobé vyhliadky rastu zostávajú slabé. Vyhlásila to utorok šéfka Medzinárodného menového fondu (MMF) Kristalina Georgievová na stretnutí ministrov financií a centrálnych bankárov zo skupiny G20 v Indii. TASR o tom informuje na základe správ AFP a Reuters.
Georgievová v rozhovore s ministrami financií a guvernérmi centrálnych bánk 20 najväčších ekonomík sveta skonštatovala, že inflácia konečne začína klesať, aj keď je stále príliš vysoká. A jadrová inflácia bez nestálych cien potravín a energií sa nehýbe, napriek výraznému sprísneniu menovej politiky centrálnych bánk.
Upozornila pritom, že inflácia by mohla zostať vyššia dlhší čas, čo si môže vyžiadať ďalšie sprísnenie politiky.
Hoci sa podľa nej dosiahol pokrok, úloha ešte nie je dokončená. Banky tak musia pokračovať v doterajšej politike zvyšovania úrokov. Predčasná oslava by mohla zvrátiť ťažko dosiahnuté doterajšie zisky.
Znižovanie inflácie je hlavnou prioritou krajín spolu s budovaním fiškálnych rezerv a reformami, ktoré podporujú hospodársky rast, vyhlásila šéfka MMF. "Na podporu týchto reformných snáh MMF rozšíri tiež svoje úsilie na mobilizácii domácich zdrojov, zlepšení kvality výdavkov krajín, budovania kapitálových trhov a zlepšení prostredia pre súkromné investície - domáce aj zahraničné," povedala.
Zdôraznila potrebu posilnenia globálnej finančnej záchrannej siete vrátane prehodnotenia kvót MMF, ktoré sú rozhodujúce na zabezpečenie predvídateľnej sily MMF, ktorá sa relatívne zmenšila.
Šéfka fondu poukázala tiež na pokrok dosiahnutý pri obnove udržateľnosti dlhu po nedávnej dohode o reštrukturalizácii dlhu Zambie. Upozornila však, že proces reštrukturalizácie dlhu zraniteľných štátov musí byť rýchlejší a efektívnejší.
Georgievová na záver uviedla, že "dnešný svet je náchylnejší na šoky a je krehkejší, pričom klimatické zmeny, pandémie a ruská invázia na Ukrajinu spôsobujú rozsiahle problémy".
Georgievová v rozhovore s ministrami financií a guvernérmi centrálnych bánk 20 najväčších ekonomík sveta skonštatovala, že inflácia konečne začína klesať, aj keď je stále príliš vysoká. A jadrová inflácia bez nestálych cien potravín a energií sa nehýbe, napriek výraznému sprísneniu menovej politiky centrálnych bánk.
Upozornila pritom, že inflácia by mohla zostať vyššia dlhší čas, čo si môže vyžiadať ďalšie sprísnenie politiky.
Hoci sa podľa nej dosiahol pokrok, úloha ešte nie je dokončená. Banky tak musia pokračovať v doterajšej politike zvyšovania úrokov. Predčasná oslava by mohla zvrátiť ťažko dosiahnuté doterajšie zisky.
Znižovanie inflácie je hlavnou prioritou krajín spolu s budovaním fiškálnych rezerv a reformami, ktoré podporujú hospodársky rast, vyhlásila šéfka MMF. "Na podporu týchto reformných snáh MMF rozšíri tiež svoje úsilie na mobilizácii domácich zdrojov, zlepšení kvality výdavkov krajín, budovania kapitálových trhov a zlepšení prostredia pre súkromné investície - domáce aj zahraničné," povedala.
Zdôraznila potrebu posilnenia globálnej finančnej záchrannej siete vrátane prehodnotenia kvót MMF, ktoré sú rozhodujúce na zabezpečenie predvídateľnej sily MMF, ktorá sa relatívne zmenšila.
Šéfka fondu poukázala tiež na pokrok dosiahnutý pri obnove udržateľnosti dlhu po nedávnej dohode o reštrukturalizácii dlhu Zambie. Upozornila však, že proces reštrukturalizácie dlhu zraniteľných štátov musí byť rýchlejší a efektívnejší.
Georgievová na záver uviedla, že "dnešný svet je náchylnejší na šoky a je krehkejší, pričom klimatické zmeny, pandémie a ruská invázia na Ukrajinu spôsobujú rozsiahle problémy".