Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Hirman potvrdil svoje skoršie vyjadrenia, že náklady na energetickú krízu môžu prekonať aj náklady na pandémiu koronavírusu.
Autor TASR
Bratislava 25. septembra (TASR) - Znárodnenie elektriny vyrobenej na Slovensku je krajné riešenie energetickej krízy. Momentálne SR pracuje na spoločnom európskom riešení, aby bola dosiahnutá dohoda výhodná aj pre nás. V nedeľnej diskusnej relácii televízie Markíza Na telo to uviedol minister hospodárstva Karel Hirman.
Doterajšie návrhy Európskej komisie (EK) na dodatočné zdanenie nadpríjmov z drahej elektriny nie sú pre Slovensko výhodné. "Brusel navrhuje, že sa vyššia cena má zdaniť. Problém je, že sa bude zdaňovať mimo územia Slovenska a tie zdroje by zostali tam, kde by sa to zdanilo," upozornil Hirman. Týkalo by sa to pritom aj elektriny vyrobenej v SR, ale obchodovanej na zahraničných trhoch.
"Našou základnou požiadavkou, ktorú vysvetľujeme našim európskym partnerom a bijeme sa za našu krajinu je, aby sme tie peniaze dostali späť na územie Slovenska," zdôraznil minister. Z takto získaných peňazí by potom vláda mohla podľa neho kompenzovať nárast cien energií pre domácnosti, veľké podniky aj verejný sektor.
Podpredseda opozičného Smeru-SD Ladislav Kamenický je za to, aby sa nečakalo na európske riešenie. "Väčšina krajín si už prijala opatrenia, okolo 350 miliárd eur sa už vydalo na rôzne pomoci firmám, domácnostiam v celej Európe. Slovenská republika neurobila nič," myslí si. Aj keď sa pripravujú programy pomoci pre podnikateľov, podľa neho to trvá veľmi dlho a schválené budú možno v októbri či novembri.
S ministrom sa zhoduje na kritike návrhov EK. "Väčšina zisku sa netvorí na Slovensku. Naši výrobcovia elektriny vyrábajú elektrinu za menej ako 180 eur. Sú tam distribučky, rôzni obchodníci, ktorí na tom zarábajú obrovské peniaze," zdôraznil Kamenický. Na tých by sa opatrenia mali zamerať.
Pripomenul, že komisia plánuje vybrať na dodatočnom zdanení 140 miliárd eur. Slovensko predstavuje približne percento z celej EÚ, mali by sme mať teda nárok na približne 1,4 miliardy eur a momentálne to vychádza na možno 100 miliónov eur, kritizoval opozičný poslanec. "Treba dohodnúť jasný kľúč, ako sa tých 140 miliárd eur má deliť," vyzval vládu.
Hirman potvrdil svoje skoršie vyjadrenia, že náklady na energetickú krízu môžu prekonať aj náklady na pandémiu koronavírusu. Tie predstavovali odhadom 10 miliárd eur. "Ak by sme neprijali opatrenia, ak by sme sa nedohodli na úrovni Bruselu na zmene návrhu, ako teraz je, hrozí nám, že by sme mali výdavky v takejto výške," konštatoval minister s tým, že ide o krajný prípad.
Nový minister hospodárstva je vo funkcii len krátko, odkedy z vlády odišli ministri za SaS. Nevylúčil však, že ak by v parlamente neprešli kľúčové zákony na riešenie energetickej krízy, odišiel by z funkcie. "Určite to budem vážne zvažovať," avizoval. Jeho prvý návrh o posilnení kompetencií štátu v čase energetickej núdze prešiel zatiaľ v parlamente do druhého čítania bez problémov, definitívne sa o ňom bude rozhodovať budúci týždeň.
Doterajšie návrhy Európskej komisie (EK) na dodatočné zdanenie nadpríjmov z drahej elektriny nie sú pre Slovensko výhodné. "Brusel navrhuje, že sa vyššia cena má zdaniť. Problém je, že sa bude zdaňovať mimo územia Slovenska a tie zdroje by zostali tam, kde by sa to zdanilo," upozornil Hirman. Týkalo by sa to pritom aj elektriny vyrobenej v SR, ale obchodovanej na zahraničných trhoch.
"Našou základnou požiadavkou, ktorú vysvetľujeme našim európskym partnerom a bijeme sa za našu krajinu je, aby sme tie peniaze dostali späť na územie Slovenska," zdôraznil minister. Z takto získaných peňazí by potom vláda mohla podľa neho kompenzovať nárast cien energií pre domácnosti, veľké podniky aj verejný sektor.
Podpredseda opozičného Smeru-SD Ladislav Kamenický je za to, aby sa nečakalo na európske riešenie. "Väčšina krajín si už prijala opatrenia, okolo 350 miliárd eur sa už vydalo na rôzne pomoci firmám, domácnostiam v celej Európe. Slovenská republika neurobila nič," myslí si. Aj keď sa pripravujú programy pomoci pre podnikateľov, podľa neho to trvá veľmi dlho a schválené budú možno v októbri či novembri.
S ministrom sa zhoduje na kritike návrhov EK. "Väčšina zisku sa netvorí na Slovensku. Naši výrobcovia elektriny vyrábajú elektrinu za menej ako 180 eur. Sú tam distribučky, rôzni obchodníci, ktorí na tom zarábajú obrovské peniaze," zdôraznil Kamenický. Na tých by sa opatrenia mali zamerať.
Pripomenul, že komisia plánuje vybrať na dodatočnom zdanení 140 miliárd eur. Slovensko predstavuje približne percento z celej EÚ, mali by sme mať teda nárok na približne 1,4 miliardy eur a momentálne to vychádza na možno 100 miliónov eur, kritizoval opozičný poslanec. "Treba dohodnúť jasný kľúč, ako sa tých 140 miliárd eur má deliť," vyzval vládu.
Hirman potvrdil svoje skoršie vyjadrenia, že náklady na energetickú krízu môžu prekonať aj náklady na pandémiu koronavírusu. Tie predstavovali odhadom 10 miliárd eur. "Ak by sme neprijali opatrenia, ak by sme sa nedohodli na úrovni Bruselu na zmene návrhu, ako teraz je, hrozí nám, že by sme mali výdavky v takejto výške," konštatoval minister s tým, že ide o krajný prípad.
Nový minister hospodárstva je vo funkcii len krátko, odkedy z vlády odišli ministri za SaS. Nevylúčil však, že ak by v parlamente neprešli kľúčové zákony na riešenie energetickej krízy, odišiel by z funkcie. "Určite to budem vážne zvažovať," avizoval. Jeho prvý návrh o posilnení kompetencií štátu v čase energetickej núdze prešiel zatiaľ v parlamente do druhého čítania bez problémov, definitívne sa o ňom bude rozhodovať budúci týždeň.
