Dňa 9.7.2013 uverejnil denník SME článok pod názvom „Piešťanské kúpele straší Martinka. Hrozí im konkurz“.
Autor OTS
Bratislava 12. júla (OTS) - Po takmer 3 rokoch sa redaktorka opäť snaží chýbajúce fakty zaplátať mojím menom a zaručiť si ním čítanosť svojho článku, i keď musí vedieť, že o mojej osobe klame. Nielen preto, že jej tvrdenia o mne odporujú jednoducho preukázateľným faktom, ale i preto, že bola v minulosti o pravdivej skutočnosti informovaná. Takto vytvára dojem, že pri písaní nových článkov len rešeršuje svoje staré články, namiesto toho, aby čerpala z verejných listín a dôkazov, ktoré sú ľahko prístupné aj na internete.
Podľa etického kódexu novinára „je novinár povinný dôsledne si overiť každú informáciu, ktorú zverejní. Informácie si spravidla overí aspoň z dvoch od seba navzájom nezávislých zdrojov. Novinár nezverejňuje žiadne informácie, o ktorých vie, že sú nepravdivé. Titulky článkov alebo programov nesmú byť zavádzajúce, ani nepravdivé.“
M. Tódová si asi očividne prácu uľahčuje nerešpektovaním kódexu a jediným zdrojom jej informácií je len advokát kúpeľov J.Bizoň, na ktorého faktúrach sa už v minulosti vyskytovali okrem iného aj -citujem- „osobné stretnutia s novinármi denníka SME, korektúry novinových článkov (z pera pani redaktorky Tódovej) „Súd potrestal tunelovanie kúpeľov podozrivo mierne“ alebo „Štátu hrozí pre kúpele miliónová prehra“, e-mailová komunikácia a konzultácie s novinármi SME alebo príprava koncepcie nových aspektov určených na publikovanie v tlači s cieľom zvýšiť mieru mediálnej pozornosti vo vzťahu ku kauze Swiss Finance“ (napr. faktúra p. Bizoňa na SLKP č. 146/2010 vo výške 6.158,25€). Je zaujímavé, že kontaktovala advokáta Swiss Finance, ale mňa ako osobu označenú v titulku a v ďalšom texte nekontaktovala a uvádzané nepravdivé skutočnosti nekonfrontovala. To však nič nemení na tom, že spájanie môjho mena so sporom kúpeľov a Swiss Finance je úplne mimo reality. Rovnako je protizákonné dávať moje meno do názvu článku a tým vyvolávať klamlivé zdanie z prepojenia mojej osoby a akejsi schránkovej firmy. Ja som predmetnú pohľadávku nikdy nevlastnil, ani nepredal žiadnej firme. Taktiež som nikdy kúpele nežaloval. Práve naopak, je všeobecne známe, že som roky venoval úsiliu, aby vymáhanie tejto pohľadávky nebolo úspešné. Bolo to však mrhanie časom, aj pre pasivitu kúpeľov a štátu. Ak by bol autor článku seriózny, nikdy by očividné hlúposti neuvádzal, resp. by si ich overoval alebo lepšie povedané zaujímal by sa o skutočných aktérov tejto kauzy a hľadal odpoveď na to, kto sa tu obohatí. Ale na to spomínaná redaktorka iste nemá odvahu, veď ani polícia ju nemá.
Ing. Karol Martinka
Podľa etického kódexu novinára „je novinár povinný dôsledne si overiť každú informáciu, ktorú zverejní. Informácie si spravidla overí aspoň z dvoch od seba navzájom nezávislých zdrojov. Novinár nezverejňuje žiadne informácie, o ktorých vie, že sú nepravdivé. Titulky článkov alebo programov nesmú byť zavádzajúce, ani nepravdivé.“
M. Tódová si asi očividne prácu uľahčuje nerešpektovaním kódexu a jediným zdrojom jej informácií je len advokát kúpeľov J.Bizoň, na ktorého faktúrach sa už v minulosti vyskytovali okrem iného aj -citujem- „osobné stretnutia s novinármi denníka SME, korektúry novinových článkov (z pera pani redaktorky Tódovej) „Súd potrestal tunelovanie kúpeľov podozrivo mierne“ alebo „Štátu hrozí pre kúpele miliónová prehra“, e-mailová komunikácia a konzultácie s novinármi SME alebo príprava koncepcie nových aspektov určených na publikovanie v tlači s cieľom zvýšiť mieru mediálnej pozornosti vo vzťahu ku kauze Swiss Finance“ (napr. faktúra p. Bizoňa na SLKP č. 146/2010 vo výške 6.158,25€). Je zaujímavé, že kontaktovala advokáta Swiss Finance, ale mňa ako osobu označenú v titulku a v ďalšom texte nekontaktovala a uvádzané nepravdivé skutočnosti nekonfrontovala. To však nič nemení na tom, že spájanie môjho mena so sporom kúpeľov a Swiss Finance je úplne mimo reality. Rovnako je protizákonné dávať moje meno do názvu článku a tým vyvolávať klamlivé zdanie z prepojenia mojej osoby a akejsi schránkovej firmy. Ja som predmetnú pohľadávku nikdy nevlastnil, ani nepredal žiadnej firme. Taktiež som nikdy kúpele nežaloval. Práve naopak, je všeobecne známe, že som roky venoval úsiliu, aby vymáhanie tejto pohľadávky nebolo úspešné. Bolo to však mrhanie časom, aj pre pasivitu kúpeľov a štátu. Ak by bol autor článku seriózny, nikdy by očividné hlúposti neuvádzal, resp. by si ich overoval alebo lepšie povedané zaujímal by sa o skutočných aktérov tejto kauzy a hľadal odpoveď na to, kto sa tu obohatí. Ale na to spomínaná redaktorka iste nemá odvahu, veď ani polícia ju nemá.
Ing. Karol Martinka