Bratislava 4. augusta (TASR) – K návrhu zákona o minimálnej mzde bolo vznesených 37 pripomienok, z toho 16 bolo zásadných. Medzirezortné pripomienkovanie sa už skončilo. K návrhu z dielne rezortu práce mali zásadné pripomienky zástupcovia zamestnávateľov, niektoré ministerstvá, ale aj odborári.

Po tom, ako sa sociálni partneri na výške minimálnej mzdy na budúci rok nedohodli, ministerstvo práce predložilo návrh na jej zvýšenie na 620 eur v hrubom a chce zaviesť aj tzv. štartovaciu minimálnu mzdu pre dlhodobo nezamestnaných vo výške 465 eur v hrubom vyjadrení. Práve k týmto parametrom je najviac výhrad. "V súčasnosti sa uskutočňujú rozporové konania k zásadným pripomienkam, následne návrh predloží ministerstvo na rokovanie Hospodárskej a sociálnej rady SR," uviedla pre TASR hovorkyňa ministerstva práce Veronika Husárová.

Zástupcovia zamestnávateľov poukazujú na viaceré riziká zvýšenia minimálnej mzdy v budúcom roku aj v dôsledku koronakrízy. Asociácia priemyselných zväzov (APZ) počas pripomienkovania upozornila na to, že aj analytici Ministerstva financií SR odporúčajú zmraziť minimálnu mzdu pre budúci rok na úrovni 580 eur vrátane potreby úpravy mechanizmu jej určovania do budúcnosti. Zmrazenie minimálnej mzdy na súčasnej úrovni požaduje aj rezort hospodárstva.

Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR hovorí tiež o tom, že opatrenia štátu sú veľmi protichodné. "Na jednej strane poskytuje podnikateľom štátnu pomoc a na druhej strane im zvyšuje mzdové náklady zvýšením minimálnej mzdy. Navyše poskytovaná štátna pomoc nie je dostatočná už v súčasnosti, po zvýšení mzdových nákladov prostredníctvom minimálnej mzdy bude účinok poskytovanej štátnej pomoci ešte nižší. Za uvedenej situácie považujeme ďalšie zvyšovanie minimálnej mzdy za kontraproduktívne," uviedla AZZZ SR v jednej zo zásadných pripomienok.

Kritická je k návrhu aj Republiková únia zamestnávateľov. Tiež požaduje zmrazenie, zrušenie platenia odvodov z príplatkov za prácu nadčas, v noci a počas víkendov, ako aj odpojenie minimálnej mzdy ako referenčnej veličiny pre ďalšie zákony.

Rezort zdravotníctva požaduje lepšie vyčísliť vplyv rastu minimálnej mzdy. "Dotknutou skupinou budú aj zamestnanci zdravotníckych zariadení. Analýzu vplyvov je potrebné doplniť tak, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu sa očakáva zvýšenie príjmov a výdavkov zdravotných poisťovní, aby bolo možné posúdiť, či alebo v akom rozsahu bude takéto zvýšenie príjmov zdravotných poisťovní postačujúce na krytie zvýšenej ceny práce zamestnancov zdravotníckych zariadení," uviedlo ministerstvo.

Konfederácia odborových zväzov (KOZ) mala zásadnú pripomienku k zavedeniu štartovacej minimálnej mzdy, s ktorou nesúhlasí. "Zavádzanie rôznej úrovne minimálnej mzdy na základe dĺžky trvania nezamestnanosti považujeme za diskriminačné a v rozpore s právom na rovnaké zaobchádzanie a rovnakú mzdu, keďže jej výška nie je naviazaná na kvalitu alebo náročnosť vykonávanej práce," uviedli odborári. Očakávajú, že sa zavedením štartovacej minimálnej mzdy zhorší postavenie znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie zaevidovaných na úradoch práce najmenej 12 po sebe nasledujúcich mesiacov v príjmovej oblasti a zníži sa tak aj ich motivácia nastúpiť do zamestnania. "Zavedením štartovacej minimálnej mzdy sa nepodporí ani tvorba nových a hlavne dlhodobých pracovných miest, ale znížia sa len náklady na nízkokvalifikované pracovné miesta," tvrdí KOZ SR.