Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Z pohľadu Slovenska sa pripravenosť EÚ na zimu zameriava hlavne na nepredĺženie rusko-ukrajinskej dohody o tranzite plynu po konci roka 2024.
Autor TASR
Brusel 30. mája (TASR) - Slovensko sa snaží zaistiť dostatok plynu pre priemysel a domácnosti aj po ukončení tranzitu ruského plynu cez Ukrajinu. Uviedol to štátny tajomník Ministerstva hospodárstva SR Kamil Šaško po štvrtkovom zasadnutí Rady Európskej únie (EÚ) pre energetiku v Bruseli.
Šaško ocenil, že Rada ministrov odobrila zámer ďalšieho rozvoja slovenskej elektrifikačnej a prenosovej sústavy. Upozornil, že sa veľa hovorí o podpore obnoviteľných zdrojov, ale to nebude možné bez investícií do modernizácie prenosových sústav, čo je dôležité pre Slovensko aj pre EÚ.
Najzásadnejšie politické diskusie ministri podľa neho viedli o budúcnosti Európskej zelenej dohody a o nástroji REPowerEU na znižovanie závislosti od dovozu energie z Ruska a o pripravenosti členských krajín na budúcu zimu.
"Potvrdil som, že my všetky klimatické ciele plníme a podporujeme, ale potrebujeme do tejto diskusie do väčšej miery zatiahnuť aj priemysel, aby boli klimatické a ekonomické ciele dosiahnuté spoločne, aby sa zachovala konkurencieschopnosť, čo by viedlo k širšej akceptácii zelenej dohody zo strany verejnosti," vysvetlil.
Z pohľadu Slovenska sa pripravenosť EÚ na zimu zameriava hlavne na nepredĺženie rusko-ukrajinskej dohody o tranzite plynu po konci roka 2024. S tým podľa neho súvisí aj spoločný návrh Česka, Slovenska, Maďarska a Rakúska, pokiaľ ide o poplatok za skladovanie plynu zavedený nemeckou vládou, ktorý stredoeurópskym krajinám spôsobuje komplikácie.
Nemecko súhlasilo, že tento poplatok od 1. januára 2025 zruší po tom, ako ho do 1. júla mierne navýši.
"Tá diskusia bola konštruktívna. Nemeckí kolegovia si uvedomujú dôsledky tohto poplatku na priemysel a domácnosti. Privítali sme, že k zrušeniu poplatku by malo dôjsť začiatkom budúceho roka," uviedol Šaško.
Európska komisia naznačila, že EÚ je pripravená sa celkom odstrihnúť od ruských dodávok plynu do roku 2027. Šaško upozornil, že cez Slovensko do celej Európy tečie pomerne významné množstvo plynu z východu Európy a dodal, že prebiehajú intenzívne rokovania medzi členskými krajinami, s eurokomisiou a aj slovenský plynárenský priemysel rokuje s partnermi zo susedných štátov a hľadajú sa riešenia, ako minimalizovať výpadky plynu. Pre Slovensko však pôjde aj o výpadky finančné.
"Tie výpadky by boli obrovské, rádovo v stámiliónoch eur, ale nielen pre Slovensko. Na jednej strane sú to výpadky pre štátny rozpočet z pohľadu prepravy plynu, na strane druhej zvýšené tranzitné poplatky a ceny za komoditu, to všetko by predražovalo plyn," uviedol.
Slovensko by podľa neho nemalo trpieť nedostatkom plynu, lebo má plne vybudované prepojenia so všetkými susedmi. Historicky však doteraz platilo, že plyn tiekol z východu na západ a nie naopak. Rokuje sa preto s európskymi partnermi, aby po konci tranzitu cez Ukrajinu malo Slovensko dostatok plynu z iných zdrojov. Slovenský plynárenský priemysel napĺňa svoje zásobníky plynu tak, ako žiada eurokomisia, cez diverzifikovaných dodávateľov.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Šaško ocenil, že Rada ministrov odobrila zámer ďalšieho rozvoja slovenskej elektrifikačnej a prenosovej sústavy. Upozornil, že sa veľa hovorí o podpore obnoviteľných zdrojov, ale to nebude možné bez investícií do modernizácie prenosových sústav, čo je dôležité pre Slovensko aj pre EÚ.
Najzásadnejšie politické diskusie ministri podľa neho viedli o budúcnosti Európskej zelenej dohody a o nástroji REPowerEU na znižovanie závislosti od dovozu energie z Ruska a o pripravenosti členských krajín na budúcu zimu.
"Potvrdil som, že my všetky klimatické ciele plníme a podporujeme, ale potrebujeme do tejto diskusie do väčšej miery zatiahnuť aj priemysel, aby boli klimatické a ekonomické ciele dosiahnuté spoločne, aby sa zachovala konkurencieschopnosť, čo by viedlo k širšej akceptácii zelenej dohody zo strany verejnosti," vysvetlil.
Z pohľadu Slovenska sa pripravenosť EÚ na zimu zameriava hlavne na nepredĺženie rusko-ukrajinskej dohody o tranzite plynu po konci roka 2024. S tým podľa neho súvisí aj spoločný návrh Česka, Slovenska, Maďarska a Rakúska, pokiaľ ide o poplatok za skladovanie plynu zavedený nemeckou vládou, ktorý stredoeurópskym krajinám spôsobuje komplikácie.
Nemecko súhlasilo, že tento poplatok od 1. januára 2025 zruší po tom, ako ho do 1. júla mierne navýši.
"Tá diskusia bola konštruktívna. Nemeckí kolegovia si uvedomujú dôsledky tohto poplatku na priemysel a domácnosti. Privítali sme, že k zrušeniu poplatku by malo dôjsť začiatkom budúceho roka," uviedol Šaško.
Európska komisia naznačila, že EÚ je pripravená sa celkom odstrihnúť od ruských dodávok plynu do roku 2027. Šaško upozornil, že cez Slovensko do celej Európy tečie pomerne významné množstvo plynu z východu Európy a dodal, že prebiehajú intenzívne rokovania medzi členskými krajinami, s eurokomisiou a aj slovenský plynárenský priemysel rokuje s partnermi zo susedných štátov a hľadajú sa riešenia, ako minimalizovať výpadky plynu. Pre Slovensko však pôjde aj o výpadky finančné.
"Tie výpadky by boli obrovské, rádovo v stámiliónoch eur, ale nielen pre Slovensko. Na jednej strane sú to výpadky pre štátny rozpočet z pohľadu prepravy plynu, na strane druhej zvýšené tranzitné poplatky a ceny za komoditu, to všetko by predražovalo plyn," uviedol.
Slovensko by podľa neho nemalo trpieť nedostatkom plynu, lebo má plne vybudované prepojenia so všetkými susedmi. Historicky však doteraz platilo, že plyn tiekol z východu na západ a nie naopak. Rokuje sa preto s európskymi partnermi, aby po konci tranzitu cez Ukrajinu malo Slovensko dostatok plynu z iných zdrojov. Slovenský plynárenský priemysel napĺňa svoje zásobníky plynu tak, ako žiada eurokomisia, cez diverzifikovaných dodávateľov.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
