Návrh zákona prináša zmeny, ktoré majú zabezpečiť rovnaké podmienky pre inštitúcie a subjekty usadené v Európskej únii, a to aj na globálnej úrovni.
Autor TASR
Bratislava 16. septembra (TASR) - K zníženiu rizík v bankovom sektore má prispieť návrh zákona o riešení krízových situácií na finančnom trhu, ako aj návrh zákona o bankách. Obe právne normy v stredu posunul parlament do druhého čítania. Pripravilo ich Ministerstvo financií (MF) SR.
Novelou zákona o riešení krízových situácií na finančnom trhu sa preberá do slovenskej legislatívy eurosmernica, ktorá sa zaoberá kapacitou úverových inštitúcií a investičných spoločností na absorpciu strát. Návrh prináša zmeny, ktoré majú zabezpečiť rovnaké podmienky pre inštitúcie a subjekty usadené v Európskej únii, a to aj na globálnej úrovni. Zosúladiť sa tak majú kritériá oprávnenosti pre záväzky použiteľné pri záchrane. Návrh tiež rieši situácie subjektov, ktoré sa dostali do krízy. "Inštitúcie a subjekty budú podávať správy Rade pre riešenie krízových situácií a pravidelne sprístupňovať verejnosti svoje úrovne oprávnených záväzkov a záväzkov použiteľných pri záchrane pomocou vnútorných zdrojov, ako aj zloženie týchto záväzkov vrátane ich profilu splatnosti a postavenia v bežnom insolvenčnom konaní," uvádza sa v návrhu zákona. Zmeny majú prispieť aj k ochrane retailových investorov.
Novela zákona o bankách upravuje pravidlá na výpočet kapitálových požiadaviek, prináša tiež zmeny v úprave kapitálových vankúšov. Tie majú pomôcť bankám prekonať zhoršenú situáciu v čase krízy. "Dochádza k úprave limitov možných sadzieb vankúšov pre lokálne systémovo významnú banku, nastáva posun hornej hranice sadzby z dvoch percent na tri percentá, respektíve vyššiu sadzbu na základe súhlasu Európskej komisie. Zavádza sa nová povinnosť pre globálne systémovo významné banky, ktorá sa týka rozdeľovania výnosov, a to v nadväznosti na ich povinnosť plniť kapitálové požiadavky na vankúš ukazovateľa finančnej páky," zdôvodnilo ministerstvo.
Právna norma má tiež priniesť zmeny v oblasti regulácie finančných holdingových spoločností a zmiešaných finančných holdingových spoločností. Zámerom novely je tiež úprava odmeňovania. "Cieľom je predovšetkým zohľadniť princíp proporcionality, najmä v prípade presne vymedzených menších bánk a zamestnancov s nízkymi úrovňami pohyblivej zložky odmeňovania," dodalo MF SR.
Novelou zákona o riešení krízových situácií na finančnom trhu sa preberá do slovenskej legislatívy eurosmernica, ktorá sa zaoberá kapacitou úverových inštitúcií a investičných spoločností na absorpciu strát. Návrh prináša zmeny, ktoré majú zabezpečiť rovnaké podmienky pre inštitúcie a subjekty usadené v Európskej únii, a to aj na globálnej úrovni. Zosúladiť sa tak majú kritériá oprávnenosti pre záväzky použiteľné pri záchrane. Návrh tiež rieši situácie subjektov, ktoré sa dostali do krízy. "Inštitúcie a subjekty budú podávať správy Rade pre riešenie krízových situácií a pravidelne sprístupňovať verejnosti svoje úrovne oprávnených záväzkov a záväzkov použiteľných pri záchrane pomocou vnútorných zdrojov, ako aj zloženie týchto záväzkov vrátane ich profilu splatnosti a postavenia v bežnom insolvenčnom konaní," uvádza sa v návrhu zákona. Zmeny majú prispieť aj k ochrane retailových investorov.
Novela zákona o bankách upravuje pravidlá na výpočet kapitálových požiadaviek, prináša tiež zmeny v úprave kapitálových vankúšov. Tie majú pomôcť bankám prekonať zhoršenú situáciu v čase krízy. "Dochádza k úprave limitov možných sadzieb vankúšov pre lokálne systémovo významnú banku, nastáva posun hornej hranice sadzby z dvoch percent na tri percentá, respektíve vyššiu sadzbu na základe súhlasu Európskej komisie. Zavádza sa nová povinnosť pre globálne systémovo významné banky, ktorá sa týka rozdeľovania výnosov, a to v nadväznosti na ich povinnosť plniť kapitálové požiadavky na vankúš ukazovateľa finančnej páky," zdôvodnilo ministerstvo.
Právna norma má tiež priniesť zmeny v oblasti regulácie finančných holdingových spoločností a zmiešaných finančných holdingových spoločností. Zámerom novely je tiež úprava odmeňovania. "Cieľom je predovšetkým zohľadniť princíp proporcionality, najmä v prípade presne vymedzených menších bánk a zamestnancov s nízkymi úrovňami pohyblivej zložky odmeňovania," dodalo MF SR.