Bratislava 4. januára (TASR) - Rok 2014 z pohľadu rezortu vnútra bol dynamický vo viacerých oblastiach. Priniesli najmä veľké zmeny v boji proti korupcii. V rozhovore pre TASR to okrem iného uviedol minister vnútra SR Robert Kaliňák.

Aký bol rok 2014 z pohľadu ministra vnútra a hodnotenie jeho rezortu?

Rok 2014 bol mimoriadne dynamický, mimoriadne dynamický v mnohých oblastiach. Ministerstvo vnútra má v podstate tie svoje sektory, v ktorých pôsobí, a malo aj niečo navyše. V zásade pre nás to znamenalo na jednej strane veľké kroky a veľké zmeny, ktoré sa dotýkali v zužovaní priestoru pre korupciu. To znamená, implementovali sme nové zákony o voľbách. Viete, že to bola vlastne jedna z najväčších diskusií popri zákone o verejnom obstarávaní. Táto diskusia bola niekoľkomesačná. Jej záverom bolo pozitívne najmä to, že úrad GRECO, čo je organizácia krajín Rady Európy v boji proti korupcii, vlastne vyradila Slovensko z monitoringu, čo je veľmi dobrá vizitka, pretože máme už kvalitnú a dostačujúcu legislatívu.

Okrem toho, prijali sa ďalšie opatrenia na boj proti korupcii?

Prijali sme nový zákon o ochrane oznamovateľov korupcie, čo bolo veľmi významné a verím že v budúcnosti aj veľmi nápomocné v boji proti korupcii. Potom by sme mohli zaradiť spustenie elektronického trhoviska, ktoré je ďalším nástrojom v boji proti korupcii, teda zatiaľ v testovacej prevádzke, ale napriek tomu testovacia prevádzka už mnoho naznačuje a asi to rozoberieme širšie v ďalších otázkach.

Zo strany polície, ako hodnotíte boj proti korupčnému správaniu?

Keď prejdeme do polície, bol to rok úspešných zásahov proti daňovým podvodníkom, kde Daňová kobra, ktorá sa skladá z našich pracovníkov finančnej polície a finančného riaditeľstva, mala niekoľko zásadných úspechov.

Darilo sa v boji s organizovaným zločinom?

Objasnili sme niekoľko starých, by som povedal ešte vrážd z obdobia takéto toho mohutného organizovaného zločinu, ktorý v 90. rokoch na Slovensku prevládal. A postúpili sme rozhodne v znižovaní kriminality či násilnej, ale aj majetkovej, ale aj lúpeže v zásade nám poklesli, čo sú veľmi pozitívne čísla.

Občanov však trápi takzvaná "bežná každodenná kriminalita". Ako s ňou bojujeme?

Vždy sme mali ten záujem, aby tá denná kriminalita, ktorá najviac obťažuje občanov, išla tou klesajúcou tendenciou, čo sa tento rok určite podarilo.

Na cestách v roku 2014 sme zaznamenali medziročný nárast počtu obetí pri dopravných nehodách. Ako to hodnotíte?

Je to horší rok, ako bol rok 2013 z pohľadu obetí, ale z pohľadu zranených, z pohľadu ťažko, ľahko zranených, ale aj z pohľadu počtu nehôd je rok 2014 lepší, čo vytvára dobrý priestor pre ďalšiu snahu do roku 2015. Napriek tomu, že číslo obetí nám narástlo, je to druhý najlepší výsledok v samostatnosti Slovenska.

Ako prebiehala v minulom roku reforma ESO?

Reforma ESO je najväčšia reforma tejto vlády a spolu s rozpočtom roku 2015 sme sa už dostali na číslo 696 miliónov eur. Teda vlastne sme už pri cieli a predpokladáme, že s ďalším rokom, kedy sa nám podarí možno výrazne zvýšiť aj speňaženie nepotrebného majetku, čo výrazne prispeje k lepšej efektivite spravovania štátneho majetku a ďalších úspor a ďalších zmien na niektorých rozpočtových organizáciách, tak máme možnosť aj vcelku výraznejšie prekročiť ten limit.

Čo sa nestihlo?

Myslím si, že mnohé inštitúcie v podstate trošku spomalili. Viete, že boli určité turbulentné diskusie aj v oblasti niektorých rozpočtových organizácií, ktoré sídlili v Bratislave, kedy sme sa im snažili vysvetľovať, že reforma ESO neznamená len zmenšovanie ich priestoru, ale naopak využitie tých peňazí, ktoré by mohli ušetriť na ich vlastnú činnosť. To je aj vec, ktorú sme predostreli Slovenskej akadémii vied, že ich štruktúra dnes je natoľko zastaraná, že umožňuje, aby 20 percent zdrojov, ktoré by mali používať na vedu, na vedu nepoužívajú a používajú ich vlastne na niektoré obslužné činnosti.

Vráťme sa k elektronickému trhovisku. Funguje od 1. júla, obchodovať sa začalo od októbra. Aké sú čísla?

Za prvé tri mesiace fungovania elektronického trhoviska bolo zazmluvnených 163 obchodov v hodnote 1,179 milióna eur a úspora z nich je až 276.000 eur. Momentálne je prihlásených 3300 dodávateľov.

Má teda svoj význam, opodstatnenie?

Pre mňa je elektronické trhovisko jedným z najväčších nástrojov, ako vylepšiť míňanie štátnych prostriedkov v rámci Slovenska. Prvé mesiace ukázali, že je tam veľký potenciál nielen v úsporách, ale aj v transparentnosti. Boli obchody, kde bolo dokonca 14 až 15 súťažiacich, ktoré výrazne znížili cenu, za ktorú doteraz obstarávali jednotliví objednávatelia. A čo je dôležité, že nás donútili alebo skôr presvedčili o tom, že myšlienka rozšírenia elektronického trhoviska aj na nadlimitné obchody je viac ako aktuálna. Niektoré prípady káuz, konkrétne predražené CT prístroje, naznačujú, že musíme mať odvahu ísť aj do týchto komplikovanejších obchodov, pretože viac súťažiacich má šancu priniesť oveľa nižšie ceny a oveľa väčšiu úsporu a popri transparentnosti podporu lokálnych dodávateľov. To má aj význam ekonomický, čo znamená, že môžeme nakúpiť viac alebo kvalitnejšie za lepšie ceny.

Teda čo do budúcnosti?

Chceme ísť výrazne ďalej a chceme presviedčať, že sa oplatí byť prihlásený do elektronického trhoviska, pretože nepotrebujem žiadneho známeho, nepotrebujem sa s nikým radiť. Jednoducho svoj produkt, ktorý vyrábam, dám do ponuky, a tak je automaticky v katalógu ponúkaných tovarov. A ak štátna inštitúcia chce niečo podobné nakupovať, systém podnikateľa vyzve, aby sa zapojil do elektronickej aukcie.

Dlhšie sa hovorí o prezbrojení polície. V pláne je nákup približne 23.000 pištolí. Aký je súčasný stav?

To je presne tá téma, ktorú momentálne intenzívne riešime, ako na to pôjdeme. Tých možností máme v zásade viac. Snažíme sa o to, aby sme sa vyhli rizikám určitých nie najkvalitnejších dodávateľov. A zároveň by sme chceli aj podporiť pracovné miesta na Slovensku. Čiže s týmto v tejto chvíli pracujeme a ja som presvedčený, že v najbližšom období tento tender budeme realizovať, spôsob budeme ešte vyberať.

Aká je predstava rezortu vnútra o cenách?

My sme jasne povedali, že chceme od dodávateľov určité garancie korektných cien. Mnohé z týchto zbraní sú niekde na úrovni 500, 520 - 530 eur na trhu. My by sme boli radi, keby sme sa dostali zhruba k cene okolo 300 eur, vtedy by sme to považovali za výhodné. A ak by sme takúto ponuku dostali, sme pripravení ísť aj napríklad cez medzivládnu dohodu, ktorú realizuje ministerstvo obrany. Ale chceme, aby boli tie ceny známe, aby boli jasné pravidlá, aby boli jasné dôvody, pre ktoré budeme realizovať ten obchod týmto spôsobom.

Kedy teda bude konečne známe, akou cestou sa Slovensko v prezbrojení polície uberie?

Myslím si, že v januári k tomu povieme definitívne všetky údaje, že ako to bude vlastne celé prebiehať.

Neverending story je vyriešenie zastaranej letky ministerstva vnútra. Aký je plán obnovy či nákupu, prenájmu nových lietadiel?

Ministerstvo vnútra eviduje minimálne štyri ponuky zo zahraničia na obnovu lietadiel. Mali by prísť aj ďalšie. Po ich zosumarizovaní sa chystám vystúpiť so zhrňujúcou správou pred poslancami parlamentného výboru pre obranu a bezpečnosť. Čakáme ešte nejaké dve z ďalších krajín, potom by sme to globálne predstavili výboru a pokúsili sa nájsť spoločne riešenie.

Konkrétne?

Taliansko dáva k dispozícii jeden Airbus s dlhým doletom a jeden menší Falcon. Airbus má približne 13 rokov a Falcon je o niečo starší. Rakúsky súkromný prepravca ponúka Slovensku dva Fokkery s tým, že by si s istým doplatkom zobral naše dva Jaky. Doplatok sa pohybuje niekde na úrovni 7 miliónov eur. S ďalšou ponukou prišli USA.

Ktorá sa javí zatiaľ ako optimálne riešenie?

Mne sa pozdáva ponuka zo Švajčiarska. Ide o Airbus A319 s flexibilným interiérom. Je to lietajúca nemocnica, dá sa použiť na prepravu vojakov do misií, ale aj na prepravu na dlhšie vzdialenosti na zaoceánske lety. Je to veľmi slušné lietadlo a má málo nalietané. Česká republika zaplatí za takéto lietadlo zhruba 95 miliónov s výbavou, Švajčiari predajú SR 1,5-ročný stroj približne za 27 miliónov eur.

Je teda možné, že sa tento dlhoročný problém vyrieši už v tomto roku?

Je to investícia, ktorá presahuje súčasné volebné obdobie. Predpokladám, že ak nedôjde k jednoznačnej dohode v rámci celého politického spektra, tak bude musieť tú tému riešiť nové vedenie ministerstva vnútra.

Ako je zabezpečená slovensko-ukrajinská hranica z pohľadu možného náporu utečencov v prípade rozšírenia pokračujúceho konfliktu?

Máme niekoľko výhod, v tomto prípade naša a maďarská hranica je geograficky tak trochu oddelená od bežných logistických trás v rámci Ukrajiny. To znamená, že aj v prípade rozšírenia konfliktu by utečenci hlavne smerovali na rumunskú hranicu, na bieloruskú hranicu a pochopiteľne na poľskú hranicu. Tam sú hlavne tie logistické toky, ktoré vlastne sú na Ukrajine vytvorené. Nehovoriac o tom, že samotná Ukrajina má obrovskú absorpčnú schopnosť v západnej časti svojej krajiny, teda od Dnepra doľava, kde vlastne by sa veľká časť potenciálne týchto utečencov mohla vlastne uchytiť a časť tých utečencov, ktorí sú v tej krízovej oblasti, by vlastne aj tak asi smerovala do Ruska. Čiže toto ohrozenie nepovažujeme za veľké. Napriek tomu Slovenská republika vykonala určité prípravné opatrenia, ktoré garantovali, aby sme boli schopní krátkodobo niekoľko tisíc utečencov v podstate u nás ubytovať. Ale potom by už vlastne nastupovala pri prekročení tejto hranice, dajme tomu tých 10.000, aj podpora Európskej únie, ktorá by distribuovala z týchto nárazových zón utečencov smerom do ďalších krajín.



Ako to doteraz Slovensko zvládalo?

Povedal by som, že zatiaľ z tých vecí, ktoré sa udiali na Ukrajine, naša hraničná polícia, osobitne riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície v Sobranciach tú situáciu zvládlo na výbornú. A myslím, že zvládlo aj ten trošku agresívnejší nárast zo strany prevádzačov tak, aby tá situácia sa opäť upokojila.

Obráťme list a venujme sa politike. Prichádza predvolebný rok. Čo od neho čakáva SMER-SD?

Predovšetkým opozícia už má také bunečné delenie, že vlastne dnes, aj keby sme to tak spočítali, tak na strane opozičných strán v parlamente je približne 13 opozičných projektov. Z toho 11 je aj oficiálne oznámených a my už máme veľký problém s tým, že s kým vlastne sa máme baviť, keď hovoríme o tom, že máme rokovať s opozíciou, že kto dnes vlastne tá opozícia je.



Čo by ste odkázali bežným občanom - voličom?

Treba vždy uvažovať a hodnotiť aj mnohých politikov podľa samotných činov, akým spôsobom sa Slovensko proste uberá posledných 15 rokov, a preto my aj preferujeme komunikáciu so štandardnými politickými stranami. Nikto z tých, ktorí dnes majú vždy plné reči sľubov do všetkých vecí, ešte nepreukázali, že niečo vedia urobiť. A zatiaľ skúsenosť s experimentmi bola vždy negatívna. Preto sa snažíme poukazovať na skutky a činy, ktorými sa Slovensko posunulo, keď dobiehame našich susedov zo západných krajín. Niektoré krajiny v rámci V4 sme v mnohých oblastiach aj predbehli. Takisto stabilita, ktorá je dnes na Slovensku, garantuje určité ekonomické výhody.

Slovensko je teda na tom ekonomicky dobre?

Máme jeden z najväčších rastov v eurozóne, naše dlhy patria medzi tie menšie, medzi tie zodpovedné krajiny. Nedávno tu bol generálny tajomník OECD, ktorý povedal, že Slovensko v mnohých oblastiach je unikátne, pretože už je na lepších hodnotách ako pred krízou. Dokázalo sa spamätať z tejto krízy relatívne veľmi dobre a dodržali sme slovo, že sme tie krízové negatíva neprenášali na občanov, ale naopak, snažili sme sa tie veci posunúť. A sociálny balíček, ktorý sme predstavili v roku 2014, je vlastne výsledkom toho, že sme chceli, aby občania mali prospech z tej konsolidácie, ktorú Slovensko robí úspešne. A viete, že rozpočet na rok 2015 bol vyhodnotený Európskou komisiou ako jeden zo štyroch najlepších popri Holandsku, Nemecku, Luxembursku a Írsku. Tak sme naozaj v elitnej skupine.